Misiska O: )

Full moon

2009-09-05T20:05:00.001+02:00

Originally uploaded by aduush

Nemôžem si pomôcť ale pri tejto pesničke ma prepadla taká neprekonateľná chuť niečo napísať, až som neodolala ...

V skutočnosti to nebude nič dlhé a opäť ani nič zmysluplné, celkom ma bavia moje miničlánky postrádajucé dáky hlbší zmysel, ale o tom to je, vravím si :)

Dnes mám reading day! :) Čítam od rána do večera s jedinou prestávkou na jedlo a asi s tromi na záchod. Je jedno, že to sem napíšem, aj tak si to nik neprečíta, ale o tom to je, vravím si :)

Rozmýšlam ako sa dá na flickri dosiahnuť explore ..

Mala by som poslať fotky do súťaže, no nato som príliš lenivá a zase to odložím na zajtra s vedomím, že ich pošlem až niekedy budúci týždeň. Niekedy som fakt .. šibnutá. Ale o tom to je, vravím si :)

Nejde nám teplá voda, ešte týždeň nepotečie.. pri predstave, že dnes večer ma ešte čaká strčiť hlavu pod prúd studenej vody ma striasa, no už to nemôžem ďalej odkladať, moje vlasy sú v katastrofálnom stave, olej by sa z nich asi mohol žmýkať .. fuj!

Kúpila som si post-it a mierne sa do toho zbláznila, zachvíľku budem mať lístočky všade po izbe a nielen tam... už som vravela, že niekedy som fakt šibnutá? .)

O chuti, radosti.. o všetkom!

2009-08-24T10:06:00.006+02:00

Mám neskutočne veľkú chuť len tak bežať, bežať veľmi dlho, bežať od samej radostii.. pomedzi vyrastenú kukuricu, obilie, raž, jačmeň.. hocičo, bežať poľom ako víchor, zanechať za sebou cestičku pozvaľovaných kláskov.. bežať s dlhou farebnou stužkou, ktorá bude za mnou viať ako symbol nehynúcej slobody..

Mám chuť skákať - vysoko a ešte vyššie.. pri zapadajúcom slnku, na kopci za mestom... potom sa len tak zvaliť na trávu a usmievať sa.. rozjímať o kráse naokolo a tešiť sa..

Mám chuť fotiť ako o život.. všetko, všetkých, pri každej príležitosti, pri každom svetle.. stáále.

Cítim v sebe život, energický život, ktorý nič nezastaví ... :)

len tak mimochodom..

2009-07-27T22:19:00.004+02:00

Originally uploaded by aduush

Dlho som nepísala.. ja viem :) no myslím, že sa k tomu opäť vrátim :) za tie dva roky sa toho udialo toooľkoto veľa! :D

No teraz by som sa mala baliť na zajtra (to mimochodom vravím už dobrú hodinu - ako inak).. na môj prvý let.. do Bruselu :)) tešíím sa ako malé decko :D bude skvelo, určite!
Povedala som si, že žiadne katastrofy tentokrát na seba nebudem upozorňovať :)

áá inak, to som ja s Follie :) prajem pekný deň a zajtra si želám pekné počasie :)

btw. myslíte, že 10 gigová SD karta bude stačiť pre moje umelecké fotografické oko? :D

Paranormálny jav

2007-10-23T23:11:00.002+02:00

Tak.
Neviem, čo to so mnou v poslednej dobe je.
Ja sa vám totižto musím priznať - mám zo seba radosť. Ja viem, narcistické sklony sa u mňa prejavili už i skôr, ale toto je niečo celkom iného charakteru!

Napr. teraz! Pred 20 minútami (t.j. okolo 10 hodiny večernej) som sa zobrala a čuduj sa svetu, upratala si izbu .. len tak, sama od seba.

Ono, bordel tu stále tróni,
len tak niečo, ho z trónu nezosadí,
avšak bordel je tu o poznanie menší,
voľný kúsok na stole tu už viac nechybí.

Toľko k môjmu dneska extra kreatívnemu črevu, ktoré vsunulo i bonus v podobe inojazyčného slovesa.

Hm, ale.. nedá mi to, ja sa tu mám kde pohnúť! Kebyže chcem a viem (ale ja neviem), tak i mlynské kolo so skrčenými kolenami by sa tu dalo spraviť. Len neviem, či by to nedopadlo viac ako katastrofálne.

Ďalšou mojou radosťou v mne samej je fakt, že sa dopujem samím ovocím. Ja som ovocie zbožnovala i predtým, ale nejako extra som sa ním nekŕmila. No teraz každý deň do seba dáke ládujem. Mhmm mňam!
A poslednej mandarínky niet ..

A úplne najneuveriteľnejšia vec bola keď som prehlásila, že som nespokojná sama so sebou, lebo žiadnu kondičku nemám. Doteraz mi to bolo šuma fuk, kondička - nekondička, hnilá som (bola..).

A tak som vyhútala takú vec!

Cvičiť by ste ma asi neprinútili, na to som ešte stále hnilá.
.. Ale plávať, to je už o inom!
Tak som teda všeliakými možnými dobre znejúcimi a lákavými rečami nalákala kamošku na plávanie (t.j. ja - ona, štvrtok, hneď po škole, hodinka/hodinka a pol).
Tešíím sa!
Snáď moja radosť po týždni neprejde...

Takže, mám zo seba radosť.

Ozaj, a aby som nezabudla - buď to ovocie, alebo som si to vsugerovala do hlavy ja sama, ale zatiaľ čo sa všetci drkocú vonku cestou do školy, aká je im zima, ja sa iba usmievam ako slnce na hnoji a je mi fajn.. A niekedy sú viacej naobliekaní ako ja, i s rukavičkami! :D

Momentálna droga

2007-10-01T22:21:00.002+02:00

Dôvodom mojej pasivity je samozrejme moja lenivosť ..
.. "ale to sa čoskoro zmení!"
Vravím si každý večer, strávený, ako inak, nenapísaním ničoho produktívneho, a s vidinou polepšenia sa na druhý deň - zaspávam. Na druhý deň sa to samozrejme opakuje...
A pritom tých tém a nápadov sa kopí a kopí.

Články do blogu teraz síce nepchám, ale fotky do flickru .. to už hej.
Moja momentálna droga.

Gulášový prívarok

2007-08-01T23:47:00.001+02:00

Nohy. Rada fotím nohy. Hocikoho nohy. Trebárs aj moje. Tie ale asi najradšej, lebo sú moje a nemusím od nikoho pýtať povolenie (aj keď ho nikdy od nikoho nepýtam).
A sú vždy poruke, keď už teda nie je čo iné odfotiť. Praktické.

Mám rada nohy. Trebárs aj moje. Lebo.. ako som už povedala, teda - napísala, sú vždy poruke. Alebo ponohe?

Nohy v číňankách. Mám rada aj číňanky aj nohy. Číňanky sú tiež praktické. V kombinácii s praktickými vždy poruke (ponohe) nohami je to dokonalá kombinácia. K čomu, to sa ma už nepýtajte. To neviem.

Ale viem, že k absolvovaniu troch hodinových historických prehliadok na troch rozličných hradoch (presnejšie - zámoček, kláštor, hrad - za sebou!) to praktické nie je. Fakt nie.

Čo už. Moje praktické vždy poruke/nohe nohy to prežili v takom zdraví, v akom sa v tejto najnezdravšej obuvi len prežiť dá :) A preto ich mám tak rada.

Dnes mám dáku melancholicko šibnutú náladu. Melancholickú preto, lebo sa málo usmievam a málo hovorím (!!!), veľa premýšľam (!!!!!) a šibnutú preto, .. no.. preto lebo keď premýšľam, tak.. no tak vidíte .. post o nohách.. fajn, prečo nie..

.. a akurát rozmýšlam o tom, či slimáky s ulitou závidia tým bez ulity, alebo naopak ... znova o tom rozmýšlam!!
Už dávnejšie som o tom hútala, ale nič som nevyhútala, a nikto mi s tým nevedel rady. Tak možno vy.
Môžete sa naplno realizovať, nechávam vám priestor.

Myslíte, že slimák s ulitou, závidí tomu bez ulity, lebo nemusí niesť takú ťarchu?
A čo ten bez ulity? Závidí tomu ulitníkovi, pretože sa má kde schovať keď prší?
A nevravte mi, že slimáky rady moknú na ďaždi, veď predsa vtedy vyliezajú .. nie nie to počuť nechcem. Nezapadá to do mojich filozofických úvah.

Tie s ulitou sú viacej príťažlivé pre publikum. Teda nás, ľudí. A hlavne deti.
Ahááááááá mamííí, slimááčik!!

Ale tie bez ulity už sú zrazu odpudivé
Fúúúj mamííí, to čo jéé?

No. Takže tak. Ja byť slimákom bez ulity, neváham a prepadnem dákeho ulitníka a ulitu mu násilne zoberiem. Asi je to proti slimáčim predpisom. Bola by som kriminálnik a kým by som sa stihla odplaziť tou nehoráznou rýchlosťou 1 m/h, asi by bolo po mne.
Takže som prišla k záveru, že:

Slimáky to majú ťažké. Fakt.

Je 0:31. Vraj mám ísť spať. Ha!

Ale mne sa nechce...

...spať. Cez prázdniny. Ešte je skoro.

G. G. Marquéz a jeho Opadané líste ma možno uspia.
Taká optimistická knižka, zatiaľ tam je spomínaná samá smrť. Ale sympatizujem s hlavnou postavou, pretože je oblečená v zelenom. Milujem zelenú.

Tento post je guláš.
Guláš rada nemám, tak asi nebudem mať rada ani tento post. Radšej ho po sebe nejdem ani len čítať, lebo by som ho iste zmazala.
Tak teda klikám na Public Post a rýchlo do postele za Opadaným lístím. Jupíí!

revolučný hermelín a zrazená zeleninka, časť druhá - finálna!

2007-07-17T14:57:00.003+02:00

V minulej časti ste sa dozvedeli!

- že v tesku volejbalku nekúpite
- recept na prevratnú gebuzinku s tajným tajomstvom výroby
- o čom asi tak bude dnešný post

A kedže Zuzka má nad posteľou medzi inými vecami zavesenú i mapu nášho rodného štátiku, maľebný to kúsok zeme, preskúšali sme teda slovenskú originalitu týkajúcu sa menovaním rôznych dedín, dediniek a kopčekov.

Prišli sme k záveru, že ako Slováci sme národ veľmi vtipný a humor nám teda rozhodne nechýba!!

Posúdťe sami .. (pozn.: aby ste si obrázky a kreativitu Slovákov vychutnali, je treba zväčšiť obrázky.. kvalita nie je najlepšia, predsa len.. v rehote toho moc nepofotíte :)

Hrubá Kečka si okamžite získala naše srdcia :)

Keť asi schválili omylom a v Brutách by som teda žiť vážne nechcela... ešte by sa mi dačo brutálne stalo :)

Kopec menom Malý kopec je asi dosť výstižné :) .. a Úšust komentár asi nepotrebuje.. možno v tom tiež bude dáka symbolika ..

V okolí Bardejova sa teda pochlapili :) Najskôr som si myslela, že Mokroluh je MokRopluh, ale nakoniec vysvitlo, že asi neviem čítať.. Ale i tak tie dedinky nemajú chybu :)

V našich srdciach zahorel i obdiv k menovateľom obce Tehla, Lok a Trávnica .. :) Nie je to super, bývať v Tehle?

Po našom skvelom obedíku, vzhliadnutí Borata - Udatného kuriatka (prepáčte, toto fakt vysvetľovať nemá cenu :) sme sa rozhodli navštíviť staré dobré Staré mesto a dať si čajík v podzemí.

Do mesta sme ale prišli, na počudovanie, o hodinku skôr.
Tak sme si cestu starým mestom zopakovali asi 3x dokolečka dokola, ak nie viackrát.

A kedže je všeobecne známym faktom, že občas neviem chodiť, tak sa stalo i tentokrát.

Ideme si cestou vykachličkovanou, vedľa nás akurát prechádzal ten vláčik, ktorý rozváža turistov... no nezakopnem?
Vo vláčiku akurát hlásia "on your left side ... !" a samozrejme duo Zuzicka a Misiska sa nachádza na ľavej strane, takže keď videli ako skoro padám na zem, začali sa smiať a my dve veru takisto :)
Pri našom druhom kolečku mestom šiel okolo znova vláčik, znova hlásil "on your left side .. !", znova sme boli na ľavej strane.. ale Misis už našťastie nezakopla :)

Vybrali sme sa teda na ten čajík do podzemia, vtedy boli akurát tie chladné dni, takže nám to po celom dni dobre padlo :)

Nenechajte sa pomýliť mojím výrazom, pretože čajík bol vážne výborný (maté carnival)

Okrem iného sme sa pokúšali veštiť z čajovej usadeniny a vyveštili sme akurát tak to, že buď nás stiahne dáky vodný vír, alebo naše životy pohltí špirála udalostí :D

revolučný hermelín a zrazená zeleninka, časť prvá

2007-07-11T21:35:00.001+02:00

- 8:15. Aupark. Prekvapivo OBE načas!!

Hrozivý čas! Najmä pre študentky, ktoré si užívajú prázdniny na spôsob revolučnô (ten spôsob preto, lebo sme skoro každý deň týchto prázdnin mimo domu, úúplna paráda).

S mojou osobnou hladkačkou ega, Zuzkou, sme sa najskôr vybrali predĺžiť jej električenke životnosť. Prekvapivo, v predlžovacom centre električeniek nestáli žiadny iní záujemcovia, tak sme to mali vybavené za necelé dve minútky.

Vybrali sme sa teda do teska pozrieť volejbalku.
Ale ako sme hľadali, tak sme hľadali.. všetky volejbalky sa v tesku pod čiernu zem podeli!
Ale namiesto toho, Zuzka objavila skvelú alternatívu a to pálku bejzbalovú, s ktorou ma ihneď a s radosťou začala ohrozovať.

Zuzka a jej alternatíva

A potom v našich hlavách vzdelaných, študovaných zaiskril nevýdaný plán!
Spravíme si strašne výdatný obedisko, bohatý na vitamíny a iné srandy, ktoré naše telá potrebujú.

Zliezli sme teda dole do potravín.
Náš plán bol nakúpiť suroviny, ktoré by sa zmestili do 90 korunkového gastráču.
Vôbec nevadí, že každú vec, ktorá mala ísť do našej super mňamkovej prevratnej gebuzinky sme hľadali 10 minút.. a so strašným rehotom na celé teskopotraviny.

Za zmienku stoja musli, ktoré by sa skvelo dali využiť ako antistresová hračka za lacný peniaz. Taký nešuchotavý obal som snáď ani v rukách ešte nedržala.
Svojím zjavom nás taktiež uchvátili tesko hrozienka. Neuveriteľne tvrdé.. ale nevadí, rozmočia sa v mlieku predsa! - znel náš optimistický odhad.
Tesko kokos ani komentovať nemusím... za zmienku nestojí.
Ale kartón s Kubíkmi už áno.
Ako začala nová kampaň so Shrekom na obale a s nálepkou pod ním, boli všetky etikety strhané, nálepky odlepené a jeden Kubík dokonca vypitý! :D

Pri vážení banánov sme mali trošku problém. Každá z nás totižto prečítala len polovičku textu nad váhou.
Prvá polovička textu : Toto je len informatívna váha.

Druhá polovička textu: Tovar Vám bude zvážený pri pokladni.

Problém pri nakladaní banánov na váhu a zistení, že máme polkila banánov:
Zuzka: No dobre, ešte by sme mali pohľadať váhu.
Ja: A na čom myslíš, že vážim?
Zuzka: Veď čítaj! Táto je len informatívna!!!
Ja: Ty čítaj! Tovar Vám bude zvážený pri pokladni! :D

Tiež sme trochu nepochopili systém pokladní, dáke to tam majú cele vynovené, a tak sme skoro tyčky preliezali a ľudia na nás ešte čudnejšie pozerali. Ale dezorientovaných ľudí s nápadom preliezať tyčky tam bolo viacej!! :D

Keď už sme mali nákup vybavený nasledoval odchod domov. Doma sme nákup poctivo vyložili a samozrejme odfotografovali, aby ste si ho mohli lepšie predstaviť.

Všetko sme nahádzali do jednej misy - musli, kokos, tvrdé hrozienka, banány, prihodili sme i nakrájané jabĺčko a dve nektarinky. Na zlepšenie chuti, nech to nechutí tak prašne po tých antistresových musli, sme prihodili i jogurtový dezert, alias biely jogurt a kedže to nestačilo tak asi šálku mlieka a vitamínová bomba bola na svete! A čuduj sa svetu, ono to bolo vážne výborné!! Našu vitamínovú bombu sme nazvali originálne, a to Prevratná gebuzinka a výrobne tajomstvo je prísne tajné :)

Koniec prvej časti. Nabudúce sa môžete tešiť na udalosti v meste a aké humorné názvy ma naša ctená mapa slovenská.

Btw. nadpis si nevšímajte, je odveci a len pre zainteresovaných :)

Viva la Youtube!

2007-07-08T00:11:00.000+02:00

6 slov. Live Earth a John Butler Trio.

Až tak ma uchvátili (v skratke - zavisláčim na všetkých videách na youtube), že sa s vami jednoducho MUSÍM o nich podeliť :)

Nabudúce možno naklepem dačo o France konečne :)

Výrobné tajomstvo jahodovej drene!!

2007-06-01T22:26:00.000+02:00

Tak, ako už samotný názov napovedá, dnes som sa rozhodla odhaliť vám tajomstvá výroby jahodovej drene!

Nebudete potrebovať takmer nič!
Žiadny mixér, žiadny tĺčik .. len jedného nepozorného spolužiaka a nedopapaný sáčok jahôdiek!

Takže.. Výrobné tajomstvo znie!!!

Musíte si vyhliadnuť takú spolužiačku, ktorá nemá rada jahôdky, ale má ich plnú záhradku a jej rodinka to nestíha skonzumovať, prípadne im už lezie hore nosnými i ušnými dutinami.
Máte?
Dobre, tak teraz musíte byť veľmi opatrní, aby ste niečo nepokafrali!
Musíte sa začať rozplývať nad všakovakými vlastnosťami jahôdok pred už spomínanou spolužiačkou a neskoršie i vašou zásobovateľkou.
Musíte opísať neprekonateľne dobrú chuť jahôd, ich dychberúcu arómu rozvoniavacu na kilometre, ich výraznu chuť keď sú už trochu hnilé ako hnilšie..
Ale hlavne!!
Musíte sa poľutovať, že aké ste vy chúdaťko, pravé jahody ste nemali najmenej tri roky, vždy len také oničom z hypersuperextražúžomarketu mávate!!

Týmto ste si isto získali spolužiačkino srdce, ktoré síce nebije pre jahody, ale bije pre úbohú spolužiačku, ktorá nemala xy rokov pravé jahody v ústnej dutine... Teda, ak nemá srdce z kameňa. Tento prípad nemá, na šťastie.

Tak, kedže už máte spolužiačkino srdce pevne v hrsti, isto sa vám i sama ponúkne, že vám tie megaultrasupermňamkové jahôdky donesie. Jupíí!!

Pozor pozor! Posúvame sa do druhej polovice v tomto výrobnom užnietajomstve!

Spolužiačka pre zmenu nie je sklerotička ako vy, a hneď na druhé ráno vám jahôdky donesie pekne umyté, očistené a nakladané vo vlastnej šťavičke v mikroténovom sáčku.

Júú tešíte sa ako malí, očičká vám žiaria, idete jahôdky vysnívané papať! Muehehe!!
Spapáte tak polovicu sáčka, ruky, prsty dolepené od šťavy, červené od jahôdok, zrnká medzi zubami.. ale vám to neprekáža, lebo ste mali jahody!!! Ale.. zvoní!
Tak rýchlo napcháte sáčok, samozrejme zauzlovaný do tašky a rýchlo letíte na hodinu.

Keď sa vrátite, srdce sa vám rozbúcha, dych skoro zastaví. Infarkt!
Nepozorný spolužiak vám sedí na taške!!!
Zvresknete, zakričíte jeho meno z plných pľúc, no on si tam lebedí ďalej ako kráľovná na tróne!!!
Aáááá neskoro! Z krásnych jahôdok je už len červená voda s plávajúcimi čiernymi zrnkami.. Spolužiaci sa vám smejú, že ste rozpučili v sáčku škrečka ale vy sa nedáte a obraňujete svoje jahody do posledného zazvonenia!
Potom už len hopšup domov a do mrazničky onen sáčok štúriť. O dve hodinky, voile z červenkastej vysmievanej vody je zrazu strašne mňamková dreň.

Alebo je jednoduchšie si ju kúpiť v tých hypersuperžúžomarketoch :)

Last 7 days !

2007-05-31T22:13:00.000+02:00

***
Pre väčšie napätie, ktoré vo vás isto zavládne po prečítaní tohto sprievodného textu, uverejním obsah tohto napínavého článku až zajtra :D

***
Toto bolo včera večer a dokonca sa zdvihla i menšia vlnka nepokojov.

Ale teraz! Teraz prišiel ten správny čas pre tento superus-tutius-frutius-maximalus-brutalus post! Poprosím famfáry!

***
Už len 7 dní a v duchu zajasám Goodbye my lover, goodbye my home! Áno, presne tak.. ja 16ročná koza a toto sa mi bude prehánať mysľou! Nehoráznosť!

Isto si vravíte niečo typu "No také mladé a už to z domu odchádza?!?" Alebo žeby nie?

I napriek tomu je to teraz irelevantné, veď koho zaujíma, čo si myslím, že si asi vravíte, no nie?!

Vráťme sa teda pekne naspäť k môjmu plánovanému odchodu z domova.
Čoby z domova, ale i z domoviny odídem! Tak tak..
Žeby útek od mojich najbližsích?
Alebo nebodaj útek z dlhej chvíle, pretože neviem čo by som od tej spomínanej radosti robila??

Nie nie, rodinné vzťahy mám zatiaľ v poriadku a z dlhej chvíle utekať nemienim. Zatiaľ.

Povedané jednoducho a polopate, nech to toľko nenaťahujem..

Vážení a milé Vážené, Misis do Francúzska ide!! Tak je to!!

Už o 7 dnííí .. 7 .. 7 .. 7 .. juhúú .. ale radšej sa neteší, nie nie.. lebo sa to celé pokazí ako vždy, tak len ticho sedí, píše článok, o tom ako sa radšej neteší do Fransé a využíva jednu zo základných pravidiel písania na blogu.

Omáčok bolo dosť, teraz nasleduje stručný a jasný program nášho Tour de France 007
Pohodlne sa usadťe a čítajte! Pripraviť sa, pozóór, idete na to!

1. deň - žeby odchod? Jasnééé!! Cez Blavu, Viedeň, Monaco! Nonstop! (so 4 hodinovými pauzami)
2. deň - Monaco! Kniežací palác! Oceánografické múzeum! Katedrála!
Monte Carlo! Casino! Trať F1!!
3. deň - Dedinka v údoli - Eze! (panoramatický výhľad, vraj nádherný)
Nice! Ubytovanie Hotel Premiere Classe!
Kaňon Verdon! Mestečko Grasse so svojou vychýrenou celosvetovou parfumériou!
4. deň - Nice, Nice, Nice!
5. deň - Nice, Nice, Nice!
6. deň - St. Tropez!
Cannes! Festivalový palác! Promenáda! & odchod do domoviny
7. deň - Home, sweet home!

(Vôbec nevadí, že nebol taký superus-tutius-frutius-maximalus-brutalus ako bolo na začiatku avízovane, ale veď .. vadí?)

O nečakanej radosti

2007-05-14T19:42:00.000+02:00

Tak som si spokojne lebedila na lavičke, veď predsa, niet sa kam ponáhľať, bus mi asi pred 15 minútkami zdrhol a ďalší má prísť o hodinku.
Rozjímala som o všetkom možnom, hlavou mi vírili optimistické, reálne, nereálne, naivné i všelijaké iné myšlienky.

No jedna tetuša si povedala: No tak toto teda nie, ta mladá slečna rozložená na lavičke nebude takto všakovakô rozjímať! .. a z môjho ojedinelého pondelňajšieho rozjímania ma jednoducho, ako lusknutím prsta, vytrhla.

Ešte som nevedela, čo za kulehu na mňa chystá, akurát som postrehla, že dáka tetuš si kupuje zmrzku a potom, s pohľadom sústredeným na moju plátenú tašku na kolenách, sa ku mne nebezpečne, a musím podotknúť, že i hrozivou rýchlosťou približuje.
Až keď zastala celkom blízko, blízučko ( už bola v mojej osobnej sfére! ) so záujmom sa ma spýtala, vraj :
"Môžem?" a rukou naprahnutou na moju tašku sa s iskričkami v očiach začala vytešovať z malých pokladov na taške.
Na tetuš som sa usmiala, pozitívne prikývla a už som len počúvala ako sa na moju tašku chrlia slová ťažkého kalibru, a to - pochvaly.

"A to si si sama takú tašku robila, či si ju dakde kúpila?" nestačí tetuške už len obdivovanie a obchytkávanie gombíkov, už i vyzvedá!
"Sama, sama.. "
"Aháá a tento gombík, ten vyzerá tak starodávne!! A ešte i tento! No krása!!" obdivuje gombík mojej vlastnej výroby, ktorý sa mi však nepodaril, ale i tak som ho tam capla..
Jednoduchý gombík a la smajl. Prekvapuje ma, aká z neho bola nadšená.
"No krásna taška!! Vážne! Hneď by som takú vnúčaťu kúpila! A ešte k tej tvojej sukni sa tak krásne hodí.. hmm no eňo ňuňo! Normálne si ma ňou potešila!"

A odkráčala preč, lížuc svoju zabudnutú, poloroztopenú zmrzlinu, nečakajúc na moju reakciu či záverečnú ďakovačku. (ale nebojte sa, priebežne som jej ďakovala :)

inkriminovaná doneba vychválená taška (snáď vám ale nebude vadiť, že je v trošku zhoršenej kvalite)

Pohoda

2007-05-13T23:00:00.000+02:00

Toto bude možno tak trochu klišé post. Veď čo, je neskoro a Misis sa zastrájala, že už pôjde do perín, kedže zajtra, ako inak, skoro vstáva... Ale zrovna teraz, ako na potvoru, sa jej písat článok zachcelo. Celý týždeň sa prehovára k novému postu a .. nič, až teraz. Ale späť ku môjmu trochu klišé ...

Vždy keď vidím toto, spomeniem si, ako som sa čvachtala asi v 10 stupňovom anglickom mori (teda ono.. anglické more neexistuje, ale veď sa chápeme.. snáď) s foťákom v ruke, v rifliach vyhrnutých na stehnách a dokonca i rolák som vtedy mala, aká mi zima vtedy bola.

Doteraz sa čudujem, že ten foťák nespravil čľup čľup a naveky ma neopustil vo vodách anglických, Woolacombských. No ale pokračujme.

Zubami som drkotala o 106, i 107 ak chcete, ale také nadšenie ako keď sme sa tam vtedy bláznili, by som asi ťažko vedela teraz napodobniť.
Bolo to famózne, úžasne... a vždy keď vidím tu fotku, musím sa usmiať, príde na mňa strašná pohoda a preto tu má svoje čestné miesto.

A teraz už vážne Dobrú noc :)

Katastróf, katastróf!

2007-05-10T20:37:00.000+02:00

Nechápem.
Nechápem ako to robí.
Fakt nie.
Či švihne vždy imaginárnym prútikom, keď sa zahľadí na hodinky a z 5 minút do konca vyčarí ešte ďalších 20 minút.
Alebo naše mysle opantá nudou tak, že nevieme kde je sever (síce.. to nevieme ani tak) a tak sa nám zda čas dlhší...
Neviem. Nevieme. Nikto nevie! A ani ona asi nevie.
Najdlhšia hodina na svete! Trpíme...
Najmonótonnejšia hodina na svete! Trpíme...
Najnudnejšia hodina na svete! Trpíme...
Je to smutné, ale na tieto hodiny sa teším iba vtedy, ak píšeme písomku - vtedy sa aspoň nenudím...
Katastrofa.
Katastrofa menom NEMČINA!!!

Zamilovanááá

2007-04-24T17:04:00.000+02:00

Už neviem čo by som od radosti robila. Fakt. Posledné tri týždne som taká vysmiata, až sa divím, že som ešte nedostala kŕče do líc. Hotové vysmiate slniečko na hnoji.

Otázky typu, čo som si ráno šlahla a či v poradni pre anonymných alkoholikov nezohrievam po škole stoličku, sú mi v poslednej dobe kladené čoraz častejšie.

Od toľkej radosti sa mi prestali i džuby na xichte robiť, čo som nesmierne prekvapená.

Od toľkej radosti som si i zadovážila žuvačky, uličnícke, farebné, mňam!, ktoré boli síce trochu kyslé, ale bubliny boli jednoducho fantastické!!!

Od toľkej radosti som si i žuvačku, vyššie spomínanú, nalepila na zošit, aby som nešušlala pri mojom anglickom predstavovaní sa novej lektorke z júesej.
Od toľkej radosti som ju na tom zošite zabudla a privalila ju učebnicou a pracovným zošitom. Až po jazyku nemeckom mi trklo, že aha! Ty trdlo, žuvačku na zošite z angliny máš!

Od toľkej radosti vidím všetko trochu nejak inak, nejak lepšie, čierna nie je až taká čierna zrazu. A dokonca i triedu mám nejako radšej. Prevratný okamih!

Od toľkej radosti sa usmievam len tak, pre radosť, a potom počúvam i neobyčajné komplimenty, ktoré moju radosť znásobujú až tak, až mám pocit, že som si kvôli tomu večnému usmievaniu natrhla kútik.

Od toľkej radosti som nejak zoptimističtela. Ja!

Od toľkej radosti som si i ráno dva zapletané copy spravila. JA!

Od toľkej radosti i spím lepšie! Alebo to je tými novými matracmi??

Od toľkej radosti je zrazu môj jediný problém, akú šnúrku si mám dať do nových čín.

Od toľkej radosti som si zabudla i Mitickú na stole v jedálni, kde si pred vstupom na prah školský razítkujeme, čo chceme papkať na obed. Spomenula som si na ňu, chúdaťko opustené, až po skončení dejepisu, keď som bola vysmädnutá ako púštna mulica.
V strachu, že mi ju nejaký nepoctivý vysmädnutý študent odtiaľ uniesol a vypil, som sa prirútila do jedálne, ze či nestrážia náhodou moju milovanú a ľúbeznú Mitickú. Týpek na mňa pozeral ako na z-jahody-spadnutú, a len mi povedal, že ju do kuchyne zobrali. Lež pozerám na kuchyňu a tam zavreté dvere a ceduľa Nepovolaným vstup zakázaný.
Tak radostne gestikulujem na týpka, nech mi otvorí alebo čo.
Samozrejme Natálka, ktorá šla so mnou na túto strastiplnú cestu sa už šúľala na mojej gestikulácii a interpretácií. Na veď nech sa zasmeje, smiech je zdravý!
Z kuchynských vrát som už ale počula tetku kuchárku vykrikovať : "Kerá je to tá zamilovaná??" a s týmito slovami mi podávala moju milovanú Mitickú.

Ha, že zamilovaná!!
Ale pravdu má, zamilovaná zamilovaná!
Misiska je zamilovaná!
Do dlho očakávanej jari a bláznivého apríla, tak je to!

Popletená rozprávka o vtipno-divnej Čiapočke

2007-04-23T17:50:00.000+02:00

Na etike sme dostali papier so zátvorkami a koncovkami prídavnych mien, vraj budete prídavné mená dopĺňať, vravela nám pani profesorka triedna.

Názorne predvediem! Napr. (-ej) - peknej, (-é) - pekné, veď isto všetci chápete.

Mali sme prísny zákaz pozerať na druhú stranu papiera, vraj všetko by sme pokazili. A kedže my, decká to rozumného druhu, sme sa držali inštrukcií a kreatívne sme tvorili prídavné mená nič netušiac, čo za kulehu to na nás z druhej strany číha.
Boli sme 4 skupiny, po troch. Čiže logicky vzišlo viac verzií, no naša je i tak naj. Nech sa páči :)

Popletená rozprávka o divnej Čiapočke

V hlúpej chalúpke žilo pekné dievčatko, ktorému hovorili Červená Čiapočka. Mala peknú babičku, ktorá žila v peknom lese v krásnej chalúpke. Keď mala babička sviatok, poslala mamička Čiapočku s krásnym košíkom plným škaredých darčekov babičke gratulovať. V koši bola trápna saláma, tupá bonboniéra a škaredá kytica. A tak išla.
V krásnom lese žil i krásny vlk. Mal stále pekný hlad a každého človeka, ktorý prišiel do pekného lesa, ihneď zožral. Celé dni striehol v lese, a preto hneď peknú Čiapočku uvidel. Bodaj by nie, veď jej výnimočné šaty bolo vidieť na telekomunikačnú diaľku.
Keď prišla Čiapočka do lesa, dal sa s ňou vlk do reči, dozvedel sa kam ide a okamžite vymyslel opitý plán. Poslal ju natrhať kvety, ktoré rástli pri jaskyni, a zatiaľ dobehol do opitej chalúpky. Obliekol sa do opitých šiat, ľahol si do zbitej postele. A už prichádza Čiapočka. Otvára hlavaté dvere a hneď si všimne ošklivú postavu na mužskej posteli. Ale ako to babička vyzerá?
"Babička, prečo máš také ženské oči?" "Aby som Ťa hlúpo videla!"

"Babička, prečo más také špinavé uši?" "Aby som Ťa kreatívne počula!"

"Babička, prečo máš také týrané ústa?" "Aby som ťa mohol lukratívne zožrať", zareval vlk a schmatol Čiapočku.
Chcel potom odísť do lesa, ale cítil sa príliš likvidačne najedený, a tak si povedal: "Teraz si tu vulgárne pospím a pôjdem." A zaspal.
Čo však čert nechcel, išiel okolo úchylný horár. Bol to babičkin perverzný známy a rozhodol sa, že ju navštívi. Vošiel do chalúpky a na mokrej posteli uvidel suchého vlka. Ihneď poznal, čo sa stalo, a nelenil. Zobral lepkavý nôž, rozpáral vlkovi brucho a oslobodil ošklbanú babičku i vlasatú Čiapočku. Namiesto nich dali vlkovi do brucha chlpaté kamene. Potom sa spolu s babičkou a Čiapočkou schovali a čakali, čo sa bude diať, keď sa vlk prebudí. Za riflovú chvíľu pocítil vlk smäd. Vstal a išiel sa napiť do ružovej studne. Ale ako sa naklonil nad studňu, červené kamene sa prevážili a šero vtiahli vlka do studne.
A potom zazvonil zelený zvoniec a popletenej rozprávky je koniec.

Ako málo stačí k detskej radosti

2007-04-03T14:19:00.000+02:00

Také obyč ráno. Ešte príliš chladné na leto, no priteplé na zimu, také akurátne jarné. Také fajn.

Spokojne si vykračujeme do školičky do školy, nikomu sa samozrejme nechce, veď komu by sa aj...

A zrazu hľa! Na pol ceste také krááásne narcisy! Dáky deduško predával.
Vyškeríme chrup (to sa akože usmievame) a zvesela debatíme ďalej, keď tu - o pár krokov ďalej, nás hriešna myšlienka prepadá.
"Mišiii, ja chcem narciiis!" detským hláskom zahlási Gabika, schňapne ma za ruku a už ma ťahá nazad k deduškovi.
Deduško, vlastniaci tento úžasny poklad v podobe kýbla plného žltých narcisov, na nás začudovane pozrel, keď sme sa k nemu dovalili ako veľká voda storočnica.
"Bré ránko, prosím Vás, za koľko predávate tie narcisy?" radostne som spustila, s očami prilepenými na kýbli s pokladom.
Deduško nereagoval, ale po chvíli nám ukázal dva prsty.
"Dve koruny?" pýtame sa, no nič, žiadna reakcia. "Dvadsať korún?" znie náš trošku šoknutý hlas, predsalen narcis za dvacku? Znova žiadna odozva.
A tak Gabika opakuje prvotnú otázku. Úspech! Dozvedáme sa, že jeden ten prenádherný narcis stojí predsalen dve koruny.
"Jééj, tak vás poprosíme dva narcisy" náš radostný tón nemožno zakryť, veď načo...
"Iba dva? Keď iba dva, tak ja vám ich dám zadarmo!" a už sa deduško zohýba k svojmu pokladovému kýbliku.
S úprimnou radosťou a rozžiarenými kukadlami si berieme od zázračne pokladového deduška narcisy a sme mierne mimo. Dobrá nálada je zrazu na maxime, ďakujeme veľmi pekne a ešte dobrý deň prajeme.
Keď v triede rozprávame čože sa nám to prihodilo, nikto sa pre to nejak zvlášť nenadchýňa.
Asi by najskôr museli zažiť, aký skvelý pocit to je... ale veď nevadí, hlavne že my dve vieme vo co vlastne gou :)

Kto, kde, kedy, s kým, čo robili?

2007-03-02T21:25:00.000+01:00

Isto poznáte tú hru. Alebo žeby nie? Pre chronických sklerotikov zopakujem - princíp spočíva v tom, že každý člen tejto hry vlastní dáky zdrap papiera. Po danej otázke (to jest kto, kde, kedy, s kým alebo čo robili) napíše svoju odpoveď a zroluje papier tak, aby to ďalší človek, ktorému vzápätí posunie svoj zdrap papiera, nevidel. Dotyčný čo posúval svoj zdrap papiera, dostane od vedľanehosediaceho tiež zdrap papiera, napíše odpoveď a znovu posunie. A takto to koluje, až pokiaľ sa vám chce.

Ešte ako maličké nevinné rozkošné (nie žeby sme teraz neboli :D) deti na základke sme ju hrávali, a aha, dnes nás na psychológii prekvapila profesorka, že reku, zahráme sa takú hru. A kedže na psychológii len litánie píšeme celé hodiny, vytreštili sme okáľe. Wau, a akú? - chceme sa dozvedieť viac, ale to už nám spolužiak rozdáva dlhé úzke zdrapy papiera.
"Ale najskôr si niečo napíšeme!" znie z úst profesorky a my skormútene otvárame zošity. Keď už konečne dopíšeme čo to o teritorializme a niečoho na prox-..., nadšenie v nás zrazu ožije, veď konečne sa predsa ideme hrať! :D

Konečne sa dozvedáme, že dlhé zdrapy niekdajšieho dreva sú na staré známe kto-kde-kedy-s kým-čo robili. Po začiatočnom chaose, sme konečne začali. Vzišli krásne perličky, a tak si nemožem neodpustiť nedať ich sem :)

"Natálka po fotbale v garáži s Julovú rodinú intímne skákali, lebo moc chceli."
"Čínska zberačka ryže dnes v krčme s Feodorom Hnútom pekne zo vzrušenia zlomili hrebeň."
"Fera poobede po jedle v detskej izbe s korytnačkou srdečne zastiera žalúzie, lebo chce."
"Lienka sa na Silvestra o polnoci s kamarátom v dreze lenivo sprchovala, lebo kosila lektvar."
"Joža s perom v kuchyni možno aj teraz len tak ručne-stručne kradol."
"Fera tady dnes všelijako z nudy so zaklínačom hadov honil havrany."
"Joža doma sám na šibačku zo srandy duchaplne vraždil."
"Vlado si na streche v nedeľu s Lukášom iba tak bezstarostne umýval nohy."
"Kôň v Severnej Kórei na deň nezávislosti so zvieratkom neslušne smažili filé, lebo sa im chcelo."
"Joža ráno na záchode s Julú hnojili stredným tempom, lebo mamka chválila domovníčku."
"Ľudia v stolárskej dielni sa zúrivo naháňali s košom po obede, aby spasili svet."
"Homeopatik včera s dedom rýchlo od hladu vykrikoval z balkóna."
"Julo sa o púlnoci v garáži pre radosť s Popoluškou hral."
"Vlado o polnoci na hajtri ľútostivo zbieral s mamou orechy, lebo vypil 2 fľaše vína."
"Don Quijote s rybárom neskoro v noci na strome veselo tlačili do misy, z dôvodu opilosti."
"Gabika s krtečkem na balkóne po pečení medovníkov pomaly odmínovavali polia."

Musí sa všade pchať?

2007-01-26T23:15:00.000+01:00

Ak sa niekoho len tak ledabolo spýtate, aké je jeho šťastné číslo a nebodaj vás neodbije takou odveci odpoveďou a la "ja na šťastné čisla neverím", ale vám odpovie normálnou odpoveďou akou je dáka arabská číslica, tak ste za vodou. Možno. Pokiaľ nepovie číslo 7.

Sedmička je tak strašne prešťastené a magické číslo, že ho proste každý musí mať. A vy si možno poviete: "Och bože ďaľší človek so šťastnou sedmičkou, už by s tým mohli prestať, alebo vymyslieť nové šťastné, veď už je to trápne..."

Hej je, ale mne to nedá. Trochu to teraz preženiem, ale v podstate ma celý život prenasleduje sedmička.

Včera som sa tak úporne zamyslela, pred a cez hodinu matematiky, áno po tom brutálne boľavom udretí sa do hlavy mojej makovej o železnú tyčku na stoličke (nepýtajte sa radšej ako k tomu došlo). Možno tento buch do makovice spôsobil moju chvíľkovú a veľmi plodnú uvažovaciu chvíľku.
Každopádne tu je výsledok môjho hútania (ktorý nebol zas až tak dlhý), nech sa páči:

Totálne banality, ale v konečnom dôsledku, ak si sčítame 3+4 dostaneme celkom zaujímavý výsledok.

Kedysi som bývala na ulici, ktorej číslo bolo 7. Prekvapivé. Nezaujímavé. Oukej, jdeme dál.
Medzi mojimi rodičmi je 7 ročný rozdiel (rozumeno ocko je o 7 rokov starší ako maminka, oci prepáč, že tu takto odhaľujem takéto veci, ale čo by som nespravila pre dobro článku? O:) Lenže ono to dáko nevyšlo, a tak je maminkin priateľ o 7 rokov mladší ako ona.
A ten je o 14 rokov starší odo mňa, čož keď ovládame základnú matematiku zistíme, že 14 : 2 = 7 !!
Tým pri sedmičkových rozdieloch vo vekoch nekončíme.
Ale najskôr som musela ísť k tabuli vypočítať príklad. Z hlavy sa mi parilo, zlomkový príklad, nemal konca kraja.. a tá skúška.. no fuj! Ale! Výsledok vyšiel, ako ináč, 7 ...
Cez prestávku som moju sedmičkovú prenasledovateľku opisovala spolužiakovi a prišli sme na to, že je odomňa o 7 dní mladší. (!!!)
Keď som nad tým hútala ďalej, ešte som prišla na to, že aj Slimák je odomňa o 7 rokov starší...

Isto by bolo týchto sedmičkových zamyslení oveľa viacej, ale pre tú chvíľu hútania toho bolo až až.

No ale prišla som domov, zapla telku a tam reklama .. už iba 7 dní, neváhajte a zaregistrujte sa! ...

Sila Špaget(k)y

2007-01-23T20:52:00.000+01:00

Neverte Špagetám!

(Týmto Vás urýchlene žiadame, aby ste si pred otvorením balíčka špagiet skontrolovali cez nejaké priehľadné miesto, či sa vo vnútri nenachádza krvilačná špageta, alebo dokonca celé komando krvilačných špagiet - chirurgičiek. Za pochopenie ďakujeme, je to v prospech Vášho zdravia, ak si plne vážite svoje isto veľmi cenné ruky a iné končatiny Vašej telesnej schránky.
Antikrvišpageta.sk)

Milujem špagety i všetky ostatné typy cestovín. Ale čo je moc, to je moc!

Roztvorila som sáčok od vyššie spomínaných špagiet, že si idem tie milované špagety spraviť a v tom, v tom sa to stalo!
Zrazu...zrazu na mňa vyletela jedna špageta a bojovne na mňa zaútočila svojimi dvoma strašne ostrými koncami a zanechala mi na ňu aspoň dvojmesačnú pamiatku. Na dlaň mi totiž vyryla jej poznávaciu značku, jej podpis ala Zorro pomstiteľ bez Z(etka). Nehoráznosť!

Nie nie vážení, ak ste si mysleli, že toto je len ďalší zo série príbehov relácie Verte-Neverte tak nie, sklamem vás, to iba moja fantázia pracuje.

V skutočnosti mi tento šrám síce spôsobila Špageta, ale naša. Ani som si nestihla všimnúť kedy tak precízne a bezbolestne (ale iba chvíľku) stihla vykonať tak presne rovný chirurgický rez.

Ctená Špagetka

Náhoda? (alebo žeby zásah "zhora?")

2007-01-08T18:58:00.000+01:00

Najskôr prajem všetkým šťastný nový rok. Nech je lepší než ten predchádzajúci, ale horší než ten ďalší. A nezabudnite! Ako na nový rok, tak po celý rok :)

...

So Zuzi sme brázdili ulicami a úzkymi uličkami. Bolo niečo po desiatej hodine rannej.
Nikde ani duše, veď niet sa čomu diviť - sviatky.
Všetci chrápu doma, chrapúni!

Horlivo sme diskutovali.
O tom, ako niekto môže byť až, nazvemto "choro" upjatý k Bohu. Snáď mi odpustíte za moje vyjadrovanie sa. No ale vysvetlím, aby ste boli v obraze.

Zuzkina spolužiacka je silne veriaca.
- Na tom predsa nič nie je. Začala som, keď sa spúšťala naša horlivá debata.
- Hej, veď nie je. Súhlasila so mnou Zuzi, ale z jej tónu hlasu bolo cítiť to povestné "ale...".
- Hm?
- Nó vieš... Vieš ako som ti vravela, že pôjdeme ako trieda koledovať do mesta, aby sme sa vyzbierali na pomoc jednému domovu pre deti?
- Hej, to bol podľa mňa skvelý nápad. Ozaj koľko sa vám podarilo vyzbierať?
- Dosť, okolo 14 tisíc... Odpovedala Zuzi a na môj prekvapený výraz mi trochu povyrástla od pýchy pred očami, i keď je sama vyššia odo mňa.
- Nó, ale.. toto som ti chcela. Že toto... tá baba, tá silne veriaca, o ktorej som ti vravela.. tak ona s nami ako jediná nešla. Vieš prečo?
Na moje pokrútenie hlavou na znak nevedomosti pokračovala.
- Lebo "mi to Boh zakázal".
Zacitovala ju s jasnou iróniou v hlase.
- Vraj Boh nie je na materiálne veci ako sú peniaze a radšej nech má šíriť vieru, ako takýmto materiálnym spôsobom pomáhať.
Bola som v miernom šoku nad zmýšľaním tej osôbky, pretože nie som veriaca, a teda fakt nechápem.
- Hej, lebo isto Boh nakŕmi, ošatí a zabezpečí tie decká. Ironicky konštatovala Zuzka a prevrátila kukadlami.

Neboli sme síce práve tie najtichšie, ale tie tetuše asi 100 metrov od nás, nás asi len ťažko mohli počuť. A práve ony nás zastavili, že ...
- Ahojte dievčatá, mohli by sme vás na chvíľku zastaviť? Robíme takú anketu, že čo pripadá mladým ľudom ako úspech. Či úspech v rodine, vzdelaní, v práci atd.

Tetuše boli sympošky, tak sme teda pristali, veď sa nikam neponáhľame. Zuzka sa naplno vyjadrila, ako inak som s jej názorom súhlasila a dačo i doplnila.

Staršia tetuša povedala, že máme celkom zdravé názory, vraj sa stretli s mnohými inými mladými, čo za úspech považujú 3 porsche v garáži a podobne. A že či nám môže dačo o úspechu prečítať.
So Zuzi sme na seba pozreli a súhlasili.
Myslela som, že tie dve sú z dajakej organizácie, alebo agentúry alebo iného zrádnika, ale keď tetuša vytiahla Bibliu a začala z nej čítať... ej ale ma zamrazilo!
Potom som v sebe začala potláčať smiech, veru taký širokánsky úsmev som ešte ani nevyčarila na tvári ako teraz!
Ani som ju poriadne nepočúvala, pozrem na Zuzi a ona to isté čo ja!
Ej kurnik, nie žeby sme sa o tom predchvíľkou rozprávali!
Lenže ulice vyprázdnené, ľudia nikde, tetuša číta z Biblie a každý nádych a výdych sprevádzaný potláčaným smiechom je počuť! .. Druhá tetuša nás neustále sledovala, ale statočnš sme vydržali. Potom nám dali dáke dva časopisy o neviemčom, vraj by nás to mohlo zaujímať a odišli.
Počkali sme kým prejdeme za roh a spustili sme strašný rehot.

Náhoda, či to len "ten z hora" sa s nami tak zahráva, lebo sme sa bavili o jeho spoločníčke, ktorej zakazuje zbierať peniaze na dobročinné účely? :)

Vyčkajte pár rokov ...

2006-12-19T17:24:00.000+01:00

Za pár rokov to bude vyzerať asi takto:

Február, Marec, Apríl - krutovládna zima
Máj, Jún, Júl - moja zbožnovaná jar
August, September, Október - sparné leto
November, December, Január - farebná jeseň

A o trochu dosť viac rokov nato, sa to možno znova aj do normálu vráti.

Piatok

2006-12-16T15:25:00.000+01:00

Piatok bol divný. Chladný. Nudný. Trápny. Liezol mi na nervy.
Piatok bol skvelý. Prekvapivý. Potešujúci. Príjemný. Úsmevný.

Od istého momentu platila tá druhá verzia. Som rada.

Ako som tak sedela v buse, kamarát mi požičal mp3 nech zaženiem zlú náladu. Že ďakujem.
Následne sa spytoval dáky neznámy, že či si môže vedľa mňa sadnúť. Napriek otrávenej nálade odpovedám s úsmevom, že no jasné, sadni si...

Všimla som si ho už vonku.

Vybrúsený kameň v uchu, tak nejak sa to aj podobalo na niečo diamantoidné, no nemyslím, že to bolo pravé. Gate niekde pri kolenách a tak.

Ó, že by si ku mne človek počúvajúci hiphop prisadol? To snáď nie!
Chudák, škoda, že mám zlú náladu, odpyká si to i za mňa
.
Na mp3 som najskôr pustila Led Zeppelin a všímala som, že taká hudba mu akosik nie je po vôli. Na sedadle sa ošíval, medzi pesničkami vzdychal ako keby ho mučili.
Naozaj to nešlo dať tichšie, náhodou by ma rozčúlili zvuky trmácajúceho sa autobusu a čo potom? :)
V polovici cesty som prepla na Red hoťákov a ani toto mu nešmakovalo. Nevadí. Ja som sa uškrňala, skoro som sa rozrehotala na celý autobus a musela som si hrýzť peru, aby sa tak nestalo.
Som sviňa, ja viem. Ani mne minule nebolo všetko jedno, keď vedľa mna sedel týpek s hiphopom v ušiach a bolo to počuť minimalne ešte o dve sedadlá ďalej. Bléééé!
Ani sa mu nedivím, že keď sme zastali, hrnul sa von akoby mal za sebou pár volov :)

Ale vypomstilo sa mi to.

Od zastávky po kamarátkin barák je to dobrých 20 minút cesty. Nepríjemný vetrík fúkal, i zima mi bola statočná. A preto som sa tešila na to, kedy k nej už konečne dorazím a spoločne pôjdeme do čajovne, veď napokon ako každý piatok.
Prišla som riadne vymrznutá, zvoníím zvoníím, žeby nikto doma? Aha, predsalen niekto je. Jej mamina. Čuduje sa, kde sa tu beriem, veď Deniska je predsa v Čechách na nákupoch. Čóó?! Podraz! "A neposlala ti esemesku?" pýta sa. "No ja neviem, poziem sa.. ja totižto mávam vypnuté zvuky cez školu..." No bola tam, asi taká že "Miši prepáč, dnes nemôžem, vážne ma to mrzí a .. " blabla :)
Uha, tak čo teraz? No nevadí, pôjdem do čajovne sama, veď keď nám ju zatvárajú, tak si aspoň The last tea dám.

Prišla som do rozbombardovanej čajovne, kde bola kopa vecí už v krabiciach, alebo čakala na zabalenie.
"Dobrý, máte ešte otvorené?" pýtam sa. "Dobrý, máme, len čaje niesú, len taký aký navarím." usmiala sa na mňa teta čajíčkarka a ja jej vravím, že to nevadí, hlavne nech dáky je. Na výber som mala z čínskeho, ovocného a bylinkového. Vybrala som čínsky, posadila sa na ratanovú zelenú stoličku, vybrala z tašky knihu a čítala. Ešteže nosím každý deň do školy dáku knižku.
Čaj bol skvelý, knižka tiež (Parfum - príbeh vraha od Suskinda).
Onedlho prišiel chlapík, zjavne známy tety čajíčkarky. Teta čajíčkarka nachvíľku prestala s balením vecí a spytovala sa, či má čas, že si dajú tiež The last tea. Náhodou mal.
Sadli si, rozprávali sa, pili čajík. Po takých 20 minútach odišiel, vraj má naponáhlo.
10 minutiek po ňom som sa zberala tiež. Na autobus. Zbalila som si veci, vytiahla prachy, že zaplatím.
"To je v poriadku, ten pán Vás pozval" usmiala sa na mňa tetuška.
"Prosíím?" valila som okáľe.
"Tak..ééhm, ďakujem" (fakt mi došli slová!)
"Mne nie"
"No, tak mu poďakujte za mňa :)"
"Dobre, poďakujem"
"Ďakujem, a nech sa Vám darí, dovidenia"

Vonku bolo chladno, tak isto ako predtým, ak nie chladnejšie, ale už mi to nevadilo.
Prichytila som sa, ako nasávam vôňu ulíc, domov, chodníkov, zimy ako Grennouille v Parféme.
Šla som s úsmevom na perách a bolo mi fajn. Konečne.

Moja prvá ozajstná

2006-12-15T19:37:00.000+01:00

Menšie upozornenie na úvod znie:
- dvojzmyselný humor teraz odložte nachvíľku nabok :D

Bola som v nej už minimálne 7x, ak nie viac. A až teraz som si ju poriadne užila, vychutnala a iné synonymické výrazy od týchto slov. Fakt, že hej.

... Moja prvá ozajstná ... Viedeň :)

(koniec upozornenia)

Ráno. Zima. Všetci sa cpeme do busu, aby sme si ukoristili tie najlepšie fleky. Tradične - 4. vzadu, 3. pred nimi, 2. zase pred nimi a 1. úúplne vpredu.
Lenže ja, šikovná, som obsadila také skvelé fleky, že sa nimi ani chváliť nechcem. V strede, tak, že za nami boli dvere, takže zo zadu nás nikto neokopával, nevyrušoval, nevzrušoval sa nad našimi "nevyspelými" názormi a neodpočúval naše rozhovory. Fakt paráda.

Z našej triedy sme šli až traja, z áčky šli ale piati a z céčky šli tiež traja. Bé a Á sa držala pekne pokope a chytala záchvaty smiechu, ktoré nik nechápal. Dobre im tak, nasmiala som sa na minimálne mesiac dopredu. Až ma sánka a brucho bolelo. Nikdy som si nemyslela, že sa dá smiať a pritom vravieť "Au, au, úúú-hahaha-ž prooo-haha-síííí-haha-mmm ťa préé-hahaha-staň hahaha!"

Cesta v pohode, plná smiechu, hranice bez kontroly, po 3 hodinách Viedeň.

Mali sme na výber - buď Prírodovedecké múzeum, alebo Hofburg, dáke to sídlo Kaiserin Sissi.
Prírodovedecké 3oiro, Sissi 7. No kam by ste šli? Samozrejme, že Hofburg, aby si tí Rakušáci nemysleli, že sme snobi :D (a vôbec nejde o to, že v prírodovedeckom som bola zo 7 pokusov návštevy Mesta valčíkov asi 6x )

Pri slovách "Pripravte si každý 7eur, vypýtate si lístok sami," som bezradne šmátrala po taške, po peňaženke s dokladmi a peniazmi. A ona? Bola fuč ! Panika, hystéria, kde do pekla je?! Všetci ma ubezpečovali, že bude jedine v autobuse. Po chvíli som sa nechala ukecať na tie ich reči o jej hovení si v buse. Zatiaľ som žila z požičanej "pajcky".

"Dreimal Eintrickarte fur Studenten, please" zaperlila som a na pokyny, že sa máme čakať vo vestibule sme akosi pozabudli. Vybrali sme sa do "Silberdačoho" a kochali sa asi 4 miestnosťami s porcelánom, príborovými súpravami z porcelánu, zlata, striebra a neviemčohoešte. Až sme sa začali strachovať, že prečo nevidíme nikoho z našich a či sme za toto vyhodili 7 drahocenných eur. Po 4 miestnostiach nasledoval nekompromisný exit a my sme čumeli jak puky. A teraz čo akože?! Ha, lenže ja šikovnica zase, som objavila malú tabulu, ktorá vo voľnom preklada znamenala dačo ako Sissine apartmány. Zdolali sme drevené schodisko s vyblednutým červeným kobercom (na chvíľu som sa cítila ako hviezda ;) Hore bola taká točiaca sa vec, do ktorej sme mali strčiť lístok a ono nás to pustilo. Lenže ono nás to nechcelo pustiť! Panika, že to už nejde pretože sme boli v tom porcelánovom raji sa však zachvílu stratila, keď som to tam ako poslednú možnú možnosť štúrila a ono nás to pustilo :)

V útrobách tohto nebezpečne starobylého priestoru bolo mrte ľudí. Starí dôchodcovia na isto bohatej ceste za poznaním o Sissi, mladí za účelom uliatia sa zo školy :D
A boli tam úzke uličky na takú hustú premávku. Prvá časť bola celkom nezáživno záživná, už len preto, že sme sa tlačili v strede uličky a h..prd sme videli :) Druhá časť taká istá, s tým rozdielom, že tu už boli veľké izbiská, ale uličky furt take mrňavé dokelu! Zamiešali sme sa do davu Čechov, potom k starým Nemcom a nakoniec zase k Čechom a zase k Nemcom, ale to už bol nakoniec koniec strastiplnej ceste plnej predierania sa pri i čo najmenšom pohybe davu. Neznááášam davy a tlačenice, ale ku podivu nervy som nemala, vysmiata som bola jak blcha v norkovom kožuchu.

Po pretlaku v tomto "úžasne-geniálne-ničím-neprekonateľnom" sídle spanilej krásavice Sissi, ktorej vďačím za moje každoranné vstávanie do školy, sme sa odobrali na Vianočné trhy. Veľké sú, veľké... Ale v každom druhom stánku to isté, toť celá pointa vianočných trhov. Ale nakoniec sme našli jeden, ktorý nemal konkurenta. Koláče tam boli obrovské. Tie buchty a šišky a Linzer pečivo a všetky tie názvy, ktoré nemali konca kraja a tie rozmery.. Kurňa! Chodili sme okolo toho stánku ale 10 minút a vraveli si, keď si kúpiš ty, tak kúpim i ja. Nakoniec sme kúpili všetci. Ja také velikánske brownies ako moja dlaň. Jedla som ho hriešne dlho a bolo fakt fantastické! Vrelo odporúčam, ak sa náhodou budete nachádzať blízko Vianočných trhov vo Viedni :)
Jo a isto si nezabudnite zahrať futbal v kruhu s vareným krumplom pohodeným na zemi!

Inak cestou tam, sme ako správni nerešpektujúci ľudia zo Záhoria, ktorí nepoznajú pojem "chodník pre cyklistov" vybrali práve ním a cez celýýý. Veď čo sa budeme uskromňovať, nie?
A tak to aj dopadlo. Ja zakecaná do záživnej debaty s hlavou vykrútenou nabok, vpredu dáke zvonenie, vzadu niekto hučal Pozóóóór! To isto nebude na mňa. Šťastie, že keď sa vykecávam, tak rozhadzujem rukami a moje periférne videnie videlo rýchlo sa približujúci objekt rovno predo mnou. Zvonilo a zvonilo, ja oči vytreštené a moje atletické schopnosti uhýbania sa nezlyhali. On ani len nestočil "volant". Ts!

Po Vianočných trhoch sme si to namierili na Stefans Platz so slovami, že si máme všímať cestu, pretože "nazad idete totiž sami, vážení". Tak fajn, bola som tu už dáky ten raz a cestu si ako tak pamätám. Pamätala. Dokonale. Vyškierala som sa :)

V Dóme Štefanovom sme sa pokochali zapálenými kahancami, ktoré si môžete zapáliť iba za smiešnych 58 centov. No neinvestujte! Neinvestovali sme. Ako správni Slováci sme zobrali kahanec, zapálili ho o zapálený knôt a vyškierali sme sa, ako sme ich obabrali. Jaj tá dnešná mládež, vychovania to nemá! Veru!

Všetci, až na jedného člena, sme sa odobrali k telefóniku s informáciami aj v slovenskom jazyku, že reku aj ten dáko obabreme. Nešlo :( No ale nevadíí, z nášho sklamania nás vyrušil chýbajúci element, na ktorom sme všetci zase smiechy chytali. Tomu expertovi sa totiž podarilo vyliať na seba kahan, ktorý už mal celý vosk roztopený. A tak chodil na polke bundy s veľkým voskovým bielym fľakom, ktorý nešiel dole. (Až na wéckach v Hofburgu slávnom, keď sme sa podľa mojich šikovných orientačných schopností vracali :D)

Pre tým veľkolepým domom stála živá socha, chlapík, ktorý napodobňoval dákeho exotického vtáka. Teda, vydával úplne neuveriteľné zvuky, ako keby bol ten vták :D
Asi nemusím vravieť, že sme z neho boli nakrivo a smiechy sme chytali :)

Inak som stále otravovala s tým, že čo ak tam peňaženka nebude, a budú ma musieť prepašovať cez hranice. Júú jak z akčného filmu, paráda :D

Na bus sme čakali pred prírodovedeckým asi polhodinu. Mal tam byť o štvrtej, samozrejme prišiel neskôr, veď čo že vonku mrznú deti. Aspoň nepôjdu do školy, "ta ne?"
Medzitým sme sa dohadovali, ktorý človek je Slovák, ktorý Nemec a prečo okolo nás prešlo tak veľa obyvateľov s čínskym či japonským pôvodom.
Peňaženka bola zapadnutá vedla mojho sedadla a ja by som aj štastím vyskakovala. Ale dokelu, nebudem ako v akčnom filme!

Ďalší cieľ bol jasný. Huma. Prišli sme, videli sme, odišli sme. Medzitým sme kúpili. Do elektra som nechcela rozhodne ísť. Nakoniec sme ale už nemali kam ísť, tak sme tam vliezli a bol to ten najlepší nápad pobytu v Hume teda! Tam mali dvdčka z koncertov za smiešnych 6 alebo 10 eur, kúúúrnik! A o cédé ani nevravíím. Nakoniec som neodišla naprázdno. Ramones s 30 skladbami za 5 eur. Pobrala by som im tam toho ešte viac, lenže moja honba za klobúkom pokračovala a nemohla som teda umlátiť vše len tu. A aj tak som klobúk nenašla. Teda našla. Lenže na malé šikovné klobúky asi nevyrábajú. Nevadíí.

Moja prvá skutočná a naozaj vychutnaná Viedeň.

Okupácia chladničky (kuchyne)

2006-11-30T21:07:00.000+01:00

Ľahké, jednoduché, rýchle, nenáročné na "suroviny" a hlavne chutné :)

Vezmeme jedny nie moc dobré cornflaky, ktoré zaručovali úžasný zážitok pre chuťové poháriky na Vašom lahodnom jazýčku, ba dokonca prispievajú Vášmu zdraviu, ako ste sa dočítali na obale, takže pozor na to, no nekúpte to :) (zázračná prísada: Bona Vita 3 druhy cornflakov)

Ďalšou zázračnou prísadou by mal byť chutný jogurt, alebo niečo tomu sa podobajúce (napr. skysnuté mlieko, ale dôsledky pridania tejto prísady sú iba na vás). Chutný jogurt preto, aby prekryl umelú chuť samostatne nepoživateľných cornflakov, ktorých sa chcete zbaviť, ale vyhodiť tie chúďatá, ktoré za svoju skazenosť nemôžu, vyhodiť nechcete.

Vrelo odporúčam zahrnúť do tohto okúzlujúceho dvojminútkového varenia i sladučký medík, ktorým isto nič nepokazíte.

A to najlepšie nakoniec. Pripravíme si jeden (pre väčších papkáčov viacero) banánov. Mali by byť dozreté, ak Vám nevadia zhnité, dajte si tam i tie.

A teraz k samotnému procesu.

- Nepoživateľné cornflaky nasypeme do asi polovice misky. Veľkosť misky závisi od našej chute pre nasledujúcu pochutinu.
- Následne "pokvapkáme" medom, rozumej naberieme si za dve lyžice medu a "lijeme a lijeme" do posledného finálneho steku z lyžičky.
- Na rad sa už isto tešia banány a tak ich teda olúpeme, (nie samotný banán nehádžeme žiadnej opici) a pokrájame, v prípade nedostatku nožov, alebo prehnaným strachom z ublíženia si na prste, môžme kľudne i natrhať inkriminovaný banán. Isto sa poteší.
- A nakoniec zoberieme z okupovanej chladničky poslednú, finálnu prísadu, a to jogurt. Otvoríme, vykydneme obsah na našu pochutinu, vyškrabeme medovou lyžičkou vnútro kelímku, premiešame a hurá do toho!

Prajeme Vám dobrú chuť :)

Zádery a iné drísty po prvé

2006-11-26T21:47:00.000+01:00

Občas sa predsalen zadarí ... A situačný humor rulez :D

P.prof. geografie vie tiež niekedy zaperliť:
- "...Čiže prapredok anglickej kráľovnej môže byť kľudne nejaký gauner, ktorý nahánaľ chudákov poľnohospodárov."
- "Pygmeiovia, Bušmeni, Hotentoti ... no tak pre nich je najväčším objavom šumivý celaskon."
- "Eskimáci su alkoholici!"

A hodiny občanky su na nezaplatenie (všetko z úst pána profesora :D):
- "To sú také embrya!" (diskusia sa točila okolo teroristov)
- "Veď ja su aj tak borec, že jo?!"
- "Ty počuj, čítaš jak krtko zahrabaný pol metra pod zemou a ešte má so sebou aj dva šulky mariši"
- "Kde je tento embryonálny vývin?!" (spolužiak chýbal :D)
- (na stole nám pribudla taká zelená vec v kvetináči, akože dáka rastlina a zrazu ju len pán profesor berie do rúk a už spúšťa svoje umenie) "Zelená je tráva, kto nehulí, je kráva!"
- "Sultanát - .. no akoby som vám to, to je ten Jánošík, co má 40 bab v háremě a fajčí vodné vajká"

Paťo: "Brunej je s mäkkým i?"

Hodiny ekonómie:
- p. prof.: "... o mužoch a ženoch"
"... to dévédíčko"

- p. prof.: "Aký máme čas?"
- Lukáš : "Stredoeurópsky."

(Gabika lízala lízatko, na hodine :D)
- p. prof.: "Gabi, to lízatko čo ... ?"
- Gabika : "... chcete?" (vyberie lízatko z pusy a ponúka :D)

- p. prof.: "Ja z vás umrem"
- niekto : "Nech sa páči"

Hodiny literatúry
(Paťo odpovedal z Eposu o Gilgamešovi)
- "Epos šiel hľadať nesmrteľnosť"
- "Patrili mu všetky ženy i muži"
- "Tá bohyňa naňho poslala bohovského býka"
- "Nie je spomenuté či zomrel, ale i tak zomrel"
- "Literatúru delíme na starovekú a oneskorenú" p.prof. v kŕčoch : "Ty si oneskorený!"
...
- "Kto zohral najväčšiu úlohu v Trójskej vojne?"
- "Brad Pitt"

- "Akých poznáte gréckych bohov?"
- "Herkulesa a Xenu"
...
(zase niekto odpovedal :D)
- "Čo sme čítali od Sapfo?"
- "Ódu na Afro" (spr. odpoveď Óda na Afroditu)

- "... keď ho jeho mama žmýkala v tej rieke" (o tom, ako sa Achylles stal nesmrteľným)
- "Bol to eposák" (zas Epos o Gilgamešovi)

- "Potom odišiel na Skalku pri Trenčíne kde trýzvil" (o Benediktovi, ktorý sa na Skalke trýznil a nie trýzvil :D)

- "No čo sa ešte vtedy písalo?"
- "Modlitebné knižky"

V bufete
- "Prosím si hentamto hento jedno" ... "Toto?" ... "Nie, hento" ... "Aha"

Matika (pán profesor je zjavne slepý, tak tu sú jeho komoleniny mien :))
- "Morvay" ( .. inak Morong)
- "Monk" (zas ten Morong :D)
- "Holca" ( .. Holaza)
- "Minďoš" (.. Minďaš)

Nezáživná nemčina, normálne sa divím, že dáky dríst tu je :D
"Wir wollen die Filme kuken!" ( preklad, Chceme kukať filmy!" )

Psychológia
- "Čo budete robiť v dospelosti?"
- "Sexovať"

Dejepis (Fero doniesol dáku knihu z roku 1600.. )
- "Viete odkiaľ tá kniha pochádza?"
- "Z dedovej poličky"

Informatika
- p. prof.: "Všetci sa s ním chvália.. ja mám taký veľký, výkonný... " ... v triede strašný rehot ... "procesor som samozrejme myslel!"

Anglina
- "Hí valks tu zhúl" (he walks to school :D)
- "Dis is maj róm" (this is my room)
- "My FFFater!"

4 veci - Vier Sachen - Cuatro Trebejos - вчетвером пожитки

2006-11-07T20:38:00.000+01:00

Inšpirácia došla, jedine ak by ste chceli čítať o nezáživných veciach posledného týždna (*), ale o tom sa zase mne nechce písať :)

Na sme.sk prekvitali 4veci a teraz sa mi náramne hodia. Tu sú:

4 miesta, kde prekvitala moja nevinná detská dušička (ehm ehm)
- Nitra vedľa Nitry
- istý čas i Hlohovec
- ale aj Blava pod Devínom
- a zlatý klinec Holý(č)wúd

4 filmy, ktoré si pozriem hocikedy a hocikde
- Secret windoow (skvelé skorosólo Johnnyho tak nepozrite si to, no!)
- Drž hubu :D (žiadne heroické výkony, ale Rubýýýý! Hóóó...atd. možno poznáte :0)
- sériu LOTRa
- a keď natočia film o mne, budem si ho stále púštať :) Pozn. nežartujem

4 moje rozpoltené ja :)
- moja druhá polovička narcistického dua
- moja nezabudnuteľná dfojiii s telepatickými schopnosťami
- moja racionálne zmýšľajúca a veľmi inteligentne hovoriaca, čajík popíjajúca súdružka exspolusediaca (no pre mňa stále spolusediaca :D)
- moje 4. ja, ktoré sa zatiaľ nikam neprevtelilo

4 veci, ktoré práve čítam
- najnovší Premiere
- posledný Apetit
- Nebo nepozná obľúbencov od Remarqua
- rozvrh na zajtrajší deň vycapený pred nosom

4 nápoje osviežujúce telo i dušu
- rooibos aloe vera
- touareeeg
- rooibos maroko :D
- minerálka taká zelená tichá :)

4 miesta kam som nakukla
- preslávená jÚKej
- mýtami opradené Grís, akože Grécko
- klasické Chorvátsko
- a omrkla som si i to naše krásne Slovensko, nech viem načo mám byť teda hrdá ")

4 seriály, ktoré ak stíham, tak vidím
- Gilmorky
- Simpsonovci
- telenovela :D alias McLeodove dcéry
- Priatelia

4 linky, ktoré prenasledujem dennodenne
- 7 plums/7 slivák
- Marek vykúka z ulity
- istá nemenovaná kvázi sekta s kotlom vo vnútri
- a ako správna narcistka komenty tuná :D

4 veci, pre ktoré už končím so 4 vecami
- nekreatívne blbosti už píšem
- už by tých vecí aj mohlo stačiť
- už ma vážne nič nenapadá
- musím sem hodiť ešte jednu vec, nech to nemusím mazať - yes, hotovo

a ešte . na záver
(*no nezáživných...o tom, ako som trávila prázdniny radšej inokedy :D)

Dovidenia nabudúce a dobrú noc, či ráno, či už aj pekný deň :)

Udalosti dnešného večera

2006-10-27T22:25:00.000+02:00

Mám chuť blogovať, resp. akože písať. Tak blogujem, resp. akože píšem.

Môj večer oficiálne začína o 20:14. Vtedy celá nedočkavá usádzam svoju pohodlnú zadnicu pred televízny prijímač. Nejakým zázračným spôsobom odignorujem minútu dákych odveci maďarských reklám a potom si už len vychutnávam moju "austrálsku telenovelu"

- Dnes (resp. včera, ale až dnes sa ukázal - domotané ja viem, ale nech vás to netrápi :D) mi vrátili do "telenovely" Nicka. Yes ! Ale má to jednu chybu - dali mu ten najdebilnejší dabing aký len mohli! :( Predtým mal stonásobne lepší dabing, vliekol sa s ním od začiatku a mal sa s ním vliecť až do konca. Veď ako ja som si aj myslela, že Nick už nadobro skončil, lebo akože umrel, ale to by nesmela byť (mnou pomenovaná) "telenovela" :)

No to by sme mali. Po telenovele som začala prepínať a hľadať niečo, čo by stálo za vydržanie pri telke. Okrem Pottera jednotky som nenašla nič. Smutné. Tak som nejaký čas zotrvala pri Harrym a miestami sa aj smiala, že pred nejakými pár rokmi dozadu som bola úplne vyhaluzená z toho filmu :D Ale náhodou je to fajn film, takže ak by boli dáke námietky tak psst s nimi :)
________
(hm v telke šla 1, tu je pre ilustráciu Ron zo 4. tak nech vás to nemätie :D)

No a potom som sa usadila sem a už mi niet pomoci. Zapla som lampu, nech aspoň na klávesnicu vidím, a zrazu začala dáka nervná mucha páchať samovraždu. Narážala v pravidelných intervaloch do žiarovky, pravdepodobne mala zrak mimo provoz :D No a potom sa začal odohrávať skoro ten istý scenár, ako pri doternej muche, ktorá mi do výstrihu vliezla. S tým rozdielom, že táto nikam nevliezla, iba narazila do monitora a padla na klávesnicu. Ale tentoraz nad klávesu F1! Ale táto mucha je dáka padavka - nemá žiadne tiky nohou, tak snáď nemusím očakávať žiadne pomsty z jej strany.
A aháá akurát mi tu krúži dáke mušiatko. Prejavím svoje mucholačné spôsoby a padne aj tá za obeť? Nie, túto nechám žiť. Ale ak bude príliš doterná, tak ... Nie nie, žartujem, zatiaľ na mňa nemusíte posielať Greenpeace. (aj preto je tento post ladený do zelena! :)

No a konečne sa dostávam k jadru celej veci. Nejakým spôsobom som sa dostala na Google Maps. Vedela som, že niečo také existuje, ale nejak obzvlášť ma to netrápilo. Ale keď už som raz bola tam, začala som pátrať po stopách mojej nedávno dávnej minulosti. A tak som našla Púpavovú ulicu, South Park 7 v Brountone, Woolacombe beach, Ilfracombe, Pilton, Barnstample, ... a nábrežie rieky, pred ktorým bola naša dvojtýždňová škola v jÚKej a tak. Holíč bol znázornený dosť výstižne. Dve preťaté žlté čiary. Heh.

Záhorácka tragač

2006-10-25T18:30:00.000+02:00

Alebo aj o tom, čo sa mi stalo a nestačí mi, že som to porozprávala snáď všetkým v okolí... tak to musím ešte aj tu vycapiť.

Bol pondelok. Pondelok ako každý iný a školu som končila tak šikovne, že som rovno bus stíhala. I keď s "menším" 20 minútovým čakaním. No mne to nevadilo, mala som fajn spoločnosť... Bus prišiel skorej, veď kým sa doňho všetci nasáčkujú tak to predsalen trochu dlhšie trvá. Do busu som nastúpila tak akurátne. Hneď po tých prvých, ale zároveň pred tými poslednými. A tak sa mi ešte ušli miesta hneď za vodičom. Spolužiaci si obsadili miesta za mnou.

Hm inak taká malá otázočka.

Čo spravíte, ak má dvojsedadlo obsadené jeden človek, ale na druhom sedadle je jeho taška, sveter a sako?
a) pozriete sa, či je niekde vzadu ešte voľné a miesto ignorujete
b) spýtate sa, či je tu voľné
c) bezohľadne zoberiete veci a surovo ich hodíte na očividného majiteľa týchto vecí

Ak ste odpovedali odpoveďou typu c) tak Gratulujem! Patríte k tej úžasnej sorte ľudí, ktorým vravím Záhorácka tragač, Tragédi, Mamrdi alebo tak nejako podobne. No ale pokračujeme v iste veľmi pútavom príbehu.

Ako som už spomínala, spolužiaci sedeli za mnou, ja pred nimi, a hľa, vedľa mňa taška, sveter a sako. To mal akože spolužiak obsadené miesto, lebo meškal a ja niesom sviňa a doprajem mu aby si sadol. Ako som mu tak držala miesto, zrazu nastúpil dáky pán v obleku. Vtedy sa aj prirútil spolužiak a nastúpil by hneď po pani, čo nastupovala po nesympatickom pánovi v obleku.

Áno, zrazu je nesympatický, lebo:
- bezohľadne zobral moje veci a v podstate ich hodil na mňa
- bol brutálne prefajčený a smrdel (a to bol v obleku, človek by si myslel.. á radšej nič, výzor klame!)
- pripadal mi ako typ človeka, ktorý chlastá cez víkend v pajzli, dojde dom a má potrebu niečo rozmlátiť (obúčku nemal, ani žiadny iný prsteň, tak som si aspoň vydýchla, že to neodnesie jeho žena. Teda... dúfam. A možno sú toto všetko iba moje domýšľavé myšlienkové pochody bez pointy a štipky pravdy. Ale no nechajme to, tento post není o myšlienkách bez pointy. Alebo...?). A považuje ženy za tie, ktoré by nemali celý deň nič iné robiť len variť, prať a ostatné "zmysluplné" činnosti.

Ako tak v hádzal na mňa moje veci, vravím mu slušným spôsobom a pokojným ospravedlňujúcim hlasom "Prepáčte pane, tu je už obsadené". A jeho reakcia? "No a?! To ma absolútne nezaujíma, ja som si zaplatil plnú sumu za lístok, čož je 31 korún a možem sa posadiť kam chcem! Ty si si koľko zaplatila? Určite polovičný (pozn. polovičný = 15sk...) a tak by si teda mala stáť!!" Húkal skoro na celý autobus, chalani za mnou (a nielen tí) zarazene kukali, ja taktiež. Bol to nervák. A to som mu len slušne povedala, že je obsadené. Ignorant... a pritom ešte voľné miesta boli. Hneď celé dvojsedadlo som videla asi 4 sedadlá za mnou.

Ďalší stratený prípad sa odohral, asi kedysi pred týždňom, ráno. Stáli sme s kamoškou medzi prvými. Nastúpili by sme hneď v prvej pätici nastupujúcich. Ale nie. Nenastúpili sme. Pýtate sa prečo?

Prichádzal bus. Tak som šmátrala v taške po 15 korunách a kartičke. Žiadny fyzický kontakt som s nikým neabsolvovala, t.j. do niekoho vrazila, štuchla a neospravedlnila sa a pod. Kebyže aj hej, tak situáciu čo sa nasledovne stala aj mooožno pochopím. Bus teda prišiel, otvorili sa dvere, nastúpili dve žienky. Predomnou bola nejaká pani, po nej by som nastúpila, no namiesto nástupu som v momente odletela nabok. Zrazu pozerám, kebyže tam nie je bus, tak spadnem asi na zem. Ale o to nejde. Hľadám príčinu skoro pádu. A hľa! Našla som ho! To sa iba nejaká Tragédka rozhodla odstrániť ma z jej cesty za vidinou teplého autobusu v toto chladné ráno. A nemýlite sa ak si myslíte, že to bola tá nevrlá tetuška z jedného z predchádzajúcich článkov. A ani sa na mňa neobzrela! Chvíľu som tam tak prekvapkane stála a čumela na ňu ako stojí na schodíkoch a potom som sa zmohla na slovo. Myslím, že dosť hlasno na to, aby to počula nevrlá tetuška - tragédka, som povedala kamoške sucho "a ževraj mladí su drzí!" a nastúpila som.

*Dnes nastupovala taktiež. Kamoška zahlásila, že si mám dať pozor a ukázala na inkriminovanú členku Záhoráckeho tragédneho klubu. Tak som teda uvoľnila cestu nevrlej tragédnej "tetuške" ale neodpustila som si poznámku: "počkaj, lebo niekto ma tu zase zrámuje, odsotí a ignorantsky nastúpi." Kokos, takých ľudí fakt milujem...

A posledný prípad dnešného rozoberania klubu Záhoráckej tragače, je taktiež príhoda z busu. Z dialkáču. V piatok som si povedala, že nebudem jak taký trupik čakať hodinu na bus, je predsa piatok, chcem byť skorej doma. Hej, chcieť je pekná vlastnosť.

Pre objasnenie; dialkáč neberie kartičky na zľavné, čiže som si musela zacvakať plnú sumu. Nevadí, tentokrát to obetujem, chcem byť predsa skorej doma!

Tak teda nastupujem do busu a podávam vodičovi 50tku. Lístok stojí 31, ako som už vyššie spomínala. No ten sa na mňa namiesto úsmevu (haha to by som chcela veľa, aby sa na mňa niekto usmieval) oborí, že "A korunu máš de?!" "Nemám." Vravím kľudne, ale tak trochu zarazene, lebo ma prekvapil, tým jeho prístupom. No autobusár pokračuje "jak že nemáám??", napodobnuje ma, debo! "No nemám!" Dala som mu 50tku, to je taký ehm že si nevie vypočítať koľko je 50 - 31 a vydať mi?? "Tak nabudúce budeš mať!" flochne na mňa pohľadom. Vydal mi dvacku. Stojím tam ešte, lebo čakám, že mi lístoček odtrhne ako to býva zvykom. Omyl! "Čo tam stojíš jak taká (odmlčal sa), šak zeber si ten lístok, néé?" Schmatla som teda lístok, plne vytočená s takýmto prístupom a šla si hľadať miesto.

Záhorácka tragač, čo vám budem... ale blbé je, že je rozlezená kade tade. A nielen na záhorí...

Ja sa na to môžem vy...

2006-10-23T18:05:00.000+02:00

Dnes bol zase daľší z tých podarených dní, kedy sa vám všetko darí... Začínam si zvykať na také dni... aspoň budem mať tuhý korienok :D

Ešte z predchádazjúceho dňa ma ráno bolela hlava, bola som na všetkých doma protivná a chcela som aby mi dali pokoj. Ale tak som to vôbec nechcela, a tak som si teda povedala, že si teda šmarím už konečne tú tabletku. Večer som odolávala ako som mohla, neviem prečo som si ju nedala hneď, a ako taká trúba som si ju dala až ráno. Ta protivnosť tam vôbec nemusela byť. Neznášam keď som na niekoho protivná, nebodaj danému človeku ešte skazím naládu... uff to teda nechcem mať na triku, aby mi to potom ešte ďalšie tri týždne vyhadzoval na oči. A keďže tabletky účinkujú trošku neskôr ako by mohli, ba niekedy nezaúčinkujú vôbec, tak som sa taká zhlavy ubolená vybrala na zastávku. Zase som raz nestíhala, klasika. A ako som tak polodošprintovala na zastávku (v hlave som pociťovala asi taký pocit, ako keď zaexperimentuje a prepne vám v bedni a dáte do lopty ihlan, ktorý ma samozrejme ostré strany, ktoré sa zabodávaju do gumy ak kopete do lopty - hm prirovnávam svoju hlavu ku gumenej lopte.. kokso, som na tom fakt zle :D) a tam ma už čakala kamoška, ktorá mi hneď dačo začala vykladať a pýtať sa na písomku zo sloviny... Ak sa na ňu nespýtala snáď 5x, tak ani raz! A aj tak sme ju nepísali, takže robila zbytočné stresy, ktoré som ale ja naštastie ignorovala. Mala som toho plné zuby, tak som sa robila že spím (inak ahoj gabi, never ničomu čo tu píšem, vôbec si nepamätám, žeby som ti dávala link môjho blogu, ale ak si sa k nemu dáko dostala tak never! Ani keby ťa uplácali! :DD).

V škole sa našastie nič tak strašné neudialo, úspešne som možné riziká konfliktov kamuflovala čítaním knihy. Z telesnej, t.j 7. a 8. hodina, nás pustil o polhodinu skorej. Vôbec sa ako nestažujem, lenže nás pustil o 14:30 a mne ide autobus ó, o-o-ó 14:40, takže brekeke, samozrejme som ho nestihla a musela som čakať na ďalší spoj, ktorý šiel až 16:10. Mala som ale dáke požičané dévédéčka a tak som mala na pláne, že vystúpim o zastávku skôr, aby som sa z domu nemusela 20minút trepať do požičky.

A tak sa aj stalo. Vystúpila som skôr, zašla do požičky a tešila sa, aká som len ja šikula. Ale zobudenie sa do krutej reality hlasom paničopracujevpožicovni som zistila že ani náhodou niesom! Dévedečka som požičiavala v piatok, čo mi ale úplne vyšumelo z hlavy a myslela som, že v sobotu. Tým pádom som dostala peknú pokutu... Ale povedala, že ak sa teraz vrátim domov a peniaze jej donesiem do ôsmej hodiny večernej, tak mi dá jedno dvd zadara. Milá to pani. A to ja už na seba naštvatá som si to šinula 20 minút domov, zhrabla peniaze a hor sa nazad hore ďalších 20 minút. Prišla som, vyhodila som tzv. prachy do luftu a hor sa dole domov... Takým rýchlym tempom som sa teda ešte nevidela ísť :D A relatívne nové číny boli toho dôkazom. Pekne som im zošúchala z vnútornej strany pätu. Veď niet sa čomu diviť, s tou mojou "tažkotonážnou" nasr...štvanou chôdzou. Chrrr ! Tak teda tomuto sa vraví úspešné vkročenie do nového týždňa s optimizmom? :)

O tom, ako sme chuť na čokoládku mali

2006-10-16T21:52:00.000+02:00

No mňam, mňam, pravdepodobne si poviete, keď prechádzate okolo nejakej na 500m rozvoniavajúcej čokoládovne... Aj my sme si povedali, a reku - veď a čo nám bráni ísť na dobručkú horúcu sladučkú čokoládu? Ná šak teda ništ! Tak sme teda šli... A veru, verte či nie, nijako dobre sme teda nepochodili, veď presvedčte sa sami.

Ideme okolo. Mňáám, tu to super vonia. Pome dnu. A šli sme dnu. Vonku asi 5 stolíkov, vnútri asi 4 stolíky... Krpaté to tam bolo, a veru aj rušné... No tak si asi zachovali tú dobrú čokoládu spred troch rokov, čo sme tu naposledy boli - optimisticky si vravíme. No možné to je, neviem, nedočkali sme sa jej... ale predbieham, kelu, zastavte ma niekto! Dobre, dobre, už som ticho a pokračujem ďalej ... Obsadili sme posledný voľný stolík, rozumej 4 stoličky, vo vnútri, hneď pri pulte, ale zato hneď vedľa dverí. Niet sa teda čomu čudovať, že toto miesto bolo až podozrivo voľné! Stále tá istá osoba behala medzi interiérom a exteriérom a tak nám z toho logicky vyplynulo, že to bude asi pravdepodobne čašníčka. A veruže bola, i peknú zásterku mala... isto v dákej lanze vypratú, aby biela, bielou bola! ... Chŕŕŕ zas to robím, prerušujem dej.. bléé ...

No takže sedíme tam, čakáme, čakáme... a znovu čakáme... obsluha zatial behá hore dole, do pidičokoládovne sa rvú ľudia, zaujímavosťou je, že všetko turisti. Asi našinci vedia, prečo sem nechodia... Po snáď piatich minútach, keď si nás nikto nevšíma, sa neustále "upokojujeme" myšlienkou, že majú veľa roboty... Uhm uhm, no veď fajn ...
Ale ja som človek v podstate neobsedný a čokoládychtivý, keď už predsa v tej parádej čokoládovni sedím, tak som nevydržala, zdvihla sa, že idem ja pre tú úchvatnú mňamkovú ponuku čokolád... Mali ich pri pokladni, tak čakám, kým chlapík predomnou zaplatí 2 eurá za nejaké orieškové pralinky a už už otváram ústa, že sa slušne pozdravím a vypýtam si lístok. Pani pokladnicoidná na mňa síce pozrela, vidí ma, že tam stojím jak taká trúba, a keď vidí, že otváram ústa, zvrtne sa na opätku a odkráča preč... Kašlem na teba, tak si ho zoberiem teda sama, rezignujem... Šlohnem teda dva lístky a predieram sa medzi dvoma čokoládychtivými ľudmi k nášmu stolčeku. Vyberáme si z lístku, no zrazu k nám pricupitá tá čašníčka s bielučkou zásterkou a nevrlo sa pýta, či sme si vybrali... Odpovedáme, že ešte nie, nech chvílku počká. Nepočkala. Odišla preč. Veď čo sa bude... Tak fajn, vybrali sme si a ani to dlho netrvalo. Nikto nikde. O hodnú chvíľu pricupitala zas. Spýtala sa, či si môže zobrať lístok, a keď sme prikývli, zhabala ho, a už stála nad dákym chlapíkom a čakala kým si objedná...
Fasa... A to ani sympaťák nebol... A totálny nezáujem...
Asi nepotrebujú slovenských zákazníkov. Tak nech si majú tých zahraničných, o nás prišli. A to by si človek povedal, že keď je už ochotný dať celkom slušnú cenu, že ho nebudú ignorovať ako nejakého vyvrhela...

Neznášam...

2006-10-15T21:35:00.000+02:00

... špenát, vnútornosti a morské potvory
... hip hop, techno a podobné veci, čo sa hrajú na to, že "tvoria hudbu"
... ružovú farbu - na mne (ale smutne priznávam, že som ju kedysi nosila... a na iných ľudoch.. no nech si ju nosia, ja si na seba nič ružové nevezmem, až na jedny ponožky :D)
... ohováranie !!!
... keď zabúdam
... tie chvíle, keď sa mi vrcholne nič nechce a len čumím do blba
... keď sa comp alebo foťák, rozhodne štrajkovať a fotky sa mi nedajú naťahať do compu :(
... keď ma profesorka neminy oslovuje Michala ... za to by som ju ubila ako fakt ...
... keď mi štrajkuje mp3
... keď je zima
... jednu biflu v triede
... keď som stršne "šikovná" a všetko mi "ide"
... keď ma nikto nepočúva, a pritom sa tvári, že áno ja počúvam a houno z toho
... keď mi niekto odpovedá dvojpísmenkovými odpoveďami, popr. dvomi slovami a tým hasne konverzácia...
... keď si neviem vybrať jedlo na obede
... svoju nerozhodnosť a náročnosť
... keď si niekto ani za nič nevie priznať chybu a presviedča ma úplne odveci argumentami
... tie chvíle, keď neviem čo povedať...
... svoju lenivosť a pohodlnosť
... ľudí, ktorí si myslia, že zhltli všetku múdrosť sveta a jediné čo ich zaujíma sú oni sami
... tie dni, keď sa jedna vec pokazí tak sa zákonite musia pokaziť všetky ostatné
... keď neviem pomôcť, príp. zdvihnúť náladu
... depky a hádky (ale hádky s ľudmi, ktorých nemám rada, celkom často "vyhľadávam"...)
... fyziku a matiku (fakt nie som ten typ, ktorý by tieto dve veci chápal...)
... terajšiu nemčinu
... strach
... dotieravé muchy, ktoré mi lezú do výstrihu, a potom sa robia, že sú mŕtve
... keď mi je nejaká vec, po ktorej mi srdce piští malé alebo veľké... :( (je to povrchné? no možno... )
... buzeráciu
... zatajovanie informácii! alebo keď sa dozviem všetko až posledná ... nenormálne ma to irituje :D
... "duchaplné" reklamy na cif, domestos, calgon a na iné pre - nás, - čo - si - chcú - len - vkľude - pozrieť - film drásajucé blbiny
... slovenskú klavesnicu, a predsa keď píšem do blogu, tak prepínam na slovenskú :D
... smajlíka :p ... neskutočne ma vytáča :DD ale paradoxom je, že ho používam jedine vtedy, keď ja som vytočená...
... tupé pinzety
... keď si ku mne v buse sadne dáky poriadne prefajčený/á chlap/ženská
... arogantov a ignorantov
... keď dlho nikto nič nepridáva do blogov, nemám potom čo čítať :D
... nekreatívne obdobia ...

... a myslím, že to už by aj mohlo stačiť :)
- a snáď sa mi niekedy bude chcieť aj "Zbožnujem..." napísať :D

Bilancia

2006-10-11T19:26:00.000+02:00

Bilancia dnešného vysávania, ktoré som nepraktikovala - hmm radšej ani nechcite vedieť ako dlho :D

- vypadnuté poistky (sakra, prečo len naši vedia, že ich viem dať nazad? :/ .. ale aj tak za to, že vypadli nemôžem! )
- narazený lakeť (hold, keď je niekto šikovný a zárubňa príliš úzka... ale to zárubňa za to môže, nie ja!)
- narazený palec ( ..bez komentára.. ale zas to nie je moja vina!)
- zhodený hrniec ( za to môže tá šnúra, nie ja!)
- pristúpený mačiak (no nemal sa tam motať, zas za to ja nemôžem!)
- nervy v koncoch (vysávačova chyba!)
- upchatá hadica niečím neidentifikovateľným (no.. to už možno bola moja vina.. ale psst)
- nedovysávanie zvyšku bytu (len pre mňa dobre, nechcelo sa mi :D)

Ale hlavné je, že nikomu sa nič vážne nestalo. Vysávač je celý, hadica upchatá, ja už bez nervov... čo viac si môžem priať v tejto situácii? :D

Mŕtva (?) Mucha s veľkými M

2006-10-04T19:41:00.000+02:00

Z dnešného výletu som taká strašne uťahaná, že konec... ale o tom inokedy. Teraz má No.1 v poradovníku prednosť m(M)ucha s veľkým M. Prečo s veľkým? To vie len ona. Možno. :D

No takže aby som začala... Bol úúplne obyčajný večer, ktorý som trávila ako inak, pri kompjútri. Ale bola mi zima, čiže už to nebol úúplne obyčajne večer, ale iba úplne obyčajný večer. Cha! A teraz sa možno isto pýtate, aký je v tom rozdiel... No to teda vám neviem povedať. Ani lopatisticky (teda viem, ale neviem... ani toto neviem vysvetliť, proste opisovala by som to tak, že by som rozhadzovala rukami na všetky strany a jachtala... moje úžasne vysvetľovanie, no nenechajte si vysvetliť! :D) ... No a teraz bol ten úplne obyč večer, hej? No a tak, pre mňa, nehorázneho lenivca, je pohodlnejšie zobrať si z vedľajšej stoličky sveter, ako vstávať z vyhriateho miesta na vankúši a terigať sa do kuchyne, len pre to, aby som zavrela balkón... no dobre, mohla som ešte spraviť atentát na chladiaci prístroj, ale zrovna vtedy som ako na potvoru hladná nebola! A dokonca som ani chuť na žiadnu maškrtku nemala.. no divnéé! No a tak v ten úplne obyč večer, keď mi zima bola a keď som si sveter zo stoličky zobrala a obliekla si ho, tak tu niečo začalo bzučať. No ako zprvu som si to vôbec nevšímala.. vravela som si, fajn, daký otravný hmyziak doletel, ciciaci zavetria a aspoň si poľovačku na dotieravý insekt spravia. Ale potom! Ci páána, ("skapať" z toho výrazu :D) potom som si všimla, že tá potvora, resp. potvoriak bzučí vo mne! Teda nie vo mne, ako vo mne ako vo vnútri organizmu, iným slovom vo vnútri tela, ale ako vo mne ako pod svetrom! Tss! Ako tak pozerám, dávam si dole sveter a vytriasam ho, není tam, potvora! A zrazu zabzučí znova a už to aj cítim. Ona potvora bola pod mojím tričkom! Tak do výstrihu si mi zaliezla ty potvorááá?! No veď počkaj, Mucha! Teda teraz by to už mal byť skôr potvoriak, kedže pochybujem, že potvora by pod tričko liezla... i keď, na druhej strane, všetko je možné, a v orientácii múch sa absolútne nevyznám. Ak sa niekto vyzná, ozvite sa... odvtedy ma to pomerne zaujíma. :D

Tak som ju vyhnala spod trička, hriešnicu jednu, a ona sa z toho šoku pravdepodobne nespamätala a narazila do monitora. Chytala som z nej celkom slušné záchvaty, lenže keď už narazila do toho monitoru tretíkrát, ako keby ho chcela rozbiť také mala zurvalecké sklony, chcela som ju už odohnat, že mucha, uvedom sa, už stačilo... A ja neviem čo sa vlastne stalo, len som sa zahnala, žiadna sila do toho nebola vložená a muchu pleštilo štvrtýkrát o monitor, odrazila sa nazad a zrazu ležala medzi Esc a F1. Koksooo ja som prvýkrát v živote zabila muchu! A naozaj som ju zabila? To neviem doteraz.. no ale nech nedpredbieham. Tak tam len leží, smiech ma prešiel, pozerám na ňu ako je haluzne vykotená, na chrbte bola. Nohy vo vzduchu a bola úplne paf... Po chvíli som si ju prestala všímať a veselo som sa venovala svojim aktivitám, ktoré ma zamestnávali. Áno, myslíte si dobre, bola to úloha zo strojopisu... ale nie, žartujem :p Ja by som si tak neskoro úlohy nerobila :DD ( zas žartujem .D) i keď, áá dokelu.. zajtra máme strojopis a ja nemám úlohu... lol ... no ale nas5 k mušisku...
Po nejakej hodinke, dvoch, keď už som prestávala pomaly ale isto vnímať a môj organizmus mi oznamoval, že je čas ísť do perín, tak ma zaujal nejaký pohyb medzi inkriminovaným miestom činu, a teda medzi klávesami Esc a F1. Ale čo to, čo to? Mucha má tik! A to vážne nežartujem! Brutálne mykala nohou! Ale len jednou, kokso, to čo je? Posmrtné kŕče?? Normálne som bola z nej vystresovaná, veď mala byť mŕtvááá. Takto mala ten tik asi ďalšiu polhodinu, inak jej telo nevykazovalo žiadne iné svalové aktivity. Tak že sa zahrám na morbiďáka a nohu jej pinzetou odrthnem... Opatrne som vzala chirurgický, mušej nohe nebezpečný nástroj a vzala muchu za nohu. Nielenže sa neodtrhla, ale ešte sa z toho roztriaslo celé jej nehybné telo! Normálne som sa jej začala báť. Ona sa mi určite prišla pomstiť za ten plesk o monitor a teraz ma prišla strašiť! Tak som ju zase rýchlo položila medzi klávesy... Po ďalších 15 minútach špekulovania, mi kukadlá fakt neudržateľne klipkali a ja som sa rozhodla muchu nechať tak. Buď sa preberie a pomstí sa mi, aaaalebo ju zmôže ten tik v nohe a zdochne načisto...alebo neviem čo... tak som šla spať.

A nemýlila som sa, mucha sa mi naozaj prišla pomstiť! Celú noc bol otvorený balkón, pre lepší vzduch v domácnosti, rozumej nejaký expert ho zabudol zavrieť... Kto to asi bol, že? :D ... No a akosi mi zatuhol krk... Ráno som otočiť hlavou nevedela vôbec, každý pokus o pohyb bol zmarený strašnou bolesťou a tak som sa nejako veľmi špeciálne a isto veľmi vtipne vyhrabala z postele ( skoro som pri tom drisla z postele ... ) a najskôr som myslela, že mám pricviknutý nerv, či čo... ale potom mi bolo vysvetlené, že to je "len" nachladnuté a ztuhnuté... Fajn, tak som celý deň jak taký talent chodila po byte s hlavou vytočenou doprava a rovno a doľava som videla, len tak, že som sa celá natáčala... Našťastie mám v rodine veľmi dobrých masírovačov krku (budem musieť ešte niekedy zahrať scénku s krkom, i keď toto scénka nebola!) a poobede som sa už aj rovno vedela pozrieť! Ej to bolo radosti :D ... Lenže potom som sa bola pozrieť na niečo vo svojej izbe a zhodou okolností to bolo hneď vedľa klávesnice... Letmo mi pohľad zaletel medzi Esc a F1 a mucha tam bola, či nie? Správne, nebola... A teraz čo? Zožrali ju mačiaci v noci, keď boli na obchádzke môjho stolu? Alebo precitla a odletela? Alebo to bola len moja vidina v noci? Alebo čo?

Ďalšie hypotézy sú s radosťou vítane... Proste Mucha s veľkým M :)

To je teda deň...

2006-09-28T18:23:00.000+02:00

No to vám poviem!

Kapitola nultá, inak zvaná aj Úvod
Ráno ako obvykle "vstávam" o 6 hodine raňajšej. Kým sa ale naozaj vytrepem z postele, tak je aj 6:15... Vytrepaná z môjho teplého pelechu je mi zrazu dáka veľká zima. Pozerám a dopekla! zas je otvorený ten balkón.. no fasa. Tak si to teda rýchlo pomaly šiniem cez kuchyňu do obývačky, kde sadám rýchlo na gauč a babuším sa do deky. A čumím do blba, tzv. prichádzam k sebe. O 6:20 ako každý všedný deň (samozrejme víkendy sa nepočítaju! :D) sa odšuchtám nazad do svojej izby a asi 10 ďalších minút hľadím do skrine; veď odpradávna s tým, my "ženské" (alebo aj 15ročné kozy :p) máme problém... čo dnes na seba? Konečne si niečo schopné vyberiem a rýchlo zaberám pre seba na ďalších 10 minút teritórie menom kúpelka. O 6:45 mám naplánovaný odchod, ktorý sa mi väčšinou podarí dodržať. O necelých 5 minút som na zastávke a čakám na meškajúci bus...

Kapitola prvá, "Milí" spolucestujúci
Dnes to naozaj nebolo inak, ráno všedné, len tá škaredá hmla za oknom! Ale vždy lepšie ako keby malo pršať, vravím si. Tak teda dobre, štartujem rýchlo z domu, som na zastávke, čakám so spolužiačkou na meškajúci bus... ako obvykle... Typické každodenné frázy ako sa máš a pod. zahájili náš ranný rozhovor a hľa! Bus prichádza! A ešte akýý! Už celý týždeň chodí taký pekný imidžák, medzimestský, taký ale vážne pekný, zrejme nový :D Nie ako nás v prvých dňoch taká stará rozheganá karosa vozila... No len aby som to nezakríkla, lebo zajtra prídem a zas tam bude ten šrot... No ale nazad k prichádzajucému busu.
Príde, stojíme, väčšinou sme v buse medzi prvými ale dnes nie! Dneska sa predomňa natrepal daký chlapík, snáď 27 mohol mať... Normálne na surovku ma predbehol! Ale tak špatne neohľaduplne! Tak fajn, arogantných, nevšímavých ľudí znesiem, veď je to len fronta do busu, a chápem že mu asi bola zima vonku a chcel ísť dovnútra sa zohriať, bábovka, alebo si len potreboval niečo dokazovať... ALEBO si ma nevšimol.. ale to by ma nehorázne urazilo teda! :D Konečne nastupujem do busu, šoférovi ukazujem kartičku na zľavné, ešte si aj vravím, že mu ju už nebudem ukazovať, veď s ním každé ráno chodím, snáď si ma pamätá... a PRD, nepamätá! AJ napriek kartičke mi naúčtoval plnú sumu po mojom zahlásení, a to Senica. 31 korún... Tak mu vravím, že polovičný. Znechutene na mňa pozrie, akokeby to bola moja vina, že ON si NEVŠIMOL kartičku! Odtrhne bloček, naúčtuje 15 korún, nastavuje dlaň, platím, znova odtrhne bloček, štúri mi ho do ruky a ... teraz by som chcela napísať, že postupujem uličkou a hľadám fleka, ale nie... on na mňa ZAVRČAL! S prekvapeným xichtom na tvári si to AŽ teraz šiniem uličkou a spolu so spolužiačkou hľadáme fleka... Samozrejme, všetci si museli sadnúť po jednom a za seba, čiže nikde nebolo miesto pre dvoch. Klasika. Tak sa obraciam na tetušku pri okne a slušne sa pýtam, či tu je voľné. Tetuška sa na mňa ani len poriadne nepozrie, ale ja aj tak vidím, ako sa jej tvár kriví do znechuteného výrazu a horko ťažko prikyvuje hlavou. Ó bože, čo som komu spravila, že toto ráno mám takých milých spolucestujúcich? A práve teraz by som kľudne mohla túto kapitolu ukončiť, ale nie. To sme sa ešte ani len nepohli z miesta. Keď sme sa konečne rozbehli a už dlho nikto nebol taký nepríjemný ani nič podobné, tak v Lopašove nastúpil ako obvykle istý ehm mladík (lol aké pomenovanie :D). Každý deň stojí a síce ho registrujem, ale inak nezájem. Ale dnes som už aj zájem mať musela, či som chcela alebo nie! Pretože sa tak krepo postavil, že jeho natrepaná taška bola asi 10 cm vzdialená od môjho nosa. Čiže výhľad na cestu cez predné sklo nulový. Ak som sa pozrela doľava, čakala ma nevrlá tvár nevrlej tetušky. Ak dopredu, tak som už len čakala kedy sa chalan zamrví a taška mi jednu vylepí. Ak mierne dole, tak som videla čo? Chalanov zadok... "paráda" vravím si. Tak som teda zavrela oči, najlepšie riešenie zo všetkých. Lenže spať sa mi nechcelo, oči som teda nemala dlho zavreté. Pri Senici sa chalan s taškou trochu odsunul a výhľad na šoféra som mala teda bez prekážok. A čo nevidím... Šofér máva rukami (oboma!) na všetky strany. Kokso, to čo je? Má predsa šoferovať, veď v buse je viac než 40ľudí! Ale nie, on sa aj napriek tabule, do očí všetkým bijúcej s nápisom POČAS JAZDY SA NEROZPRÁVAJTE S VODIČOM, veselo vykecáva s nejakým pánom. A to som ešte nespomenula, že vďaka tej hmle sme šli úžasne pomaly, viditeľnosť na 50m, čiže cesta ubehla fakt "rýchlo".

Kapitola druhá, Matika
Prvá hodina a zrovna matika, no neporazilo by vás? Berieme sprosté výroky, ktorým rozumiem akurát tak tie písmenka. Inak sa mi to všetko pletie. Ale veď nevadí, ja to pochopím, len to chce čas a ten nám zrovna profák nedáva. Počíta, ako keby mu mozog poháňala dáka výkonná turbína.

Kapitola tretia, HOG alebo aj Hospodárska geografia
Profák mal zase monológy celú hodinu... Ako obvykle, zaspávam. No ale len tak medzirečou moje hluché sluchy počujú ako vraví, že na svete je viac chlapov, ale že v Európe viac žien. Tak fajn, zase som sa niečo nové naučila...
Pohľad mi pri zaspávaní ale skĺzne na odhalené bedro, (trapné tričko, prečo ma takto neslušne odhaluje?!) a čo nespozorujem. Modrina jak svet. Taká pekná zelená! Na okrajoch do takej fialkovomodrej zafarbená. A čuduj sa svetu, i ja sa čudujem. Odkiaľ ju dopekla len mám? A ja že čo ma stále to bedro bolí...
Cez prestávku sa uchylujem vzadu ku chalanom, že niečo spolužiakovi poviem... No nepotknem sa o jeho kabelu a skoro nezletím? Ešteže je tam tá stena. Záchrankyňa moja!

Kapitola štvrtá, Anglina a ako sme cez hodinu zdrva dostali
Tretia hodina angličtina. Jééés, konečne niečo normálne. Vtedy som ešte ani len tušenia nemala, ako veľmi sa mýlim. Že diktát. HA! vtip storočia, super zasmiali sme, ale teraz vážne. Vážne, že vážne sme písali diktát... Je úplne irelevantné, že som vyfásla za jedna, ale potom! Potom to prišlo! Kamoška dostala štyrec jak 4 svetové strany... Mala si opraviť chyby, vypýtala si odomňa zošit, že si to odpíše. Automaticky jej dávam zošit, ona pracne opisuje. A v tom si to profesorka všimne a poriadne nás zhúka. Mňa zato, že nie som kamarátka, pretože jej to dávam opísať a teda si to nenaštuduje sama. Ju zato, že si to odo mňa pýta. Áno, má pravdu... ale aj tak taký zdrv moc nepoteší. Inak mám tu profesorku najradšej zo všetkých... zatiaľ :D

Kapitola piata, Ekonomika
Nuda jak vždy, akurát, že Dano sa strepal! HA! Ja som mu to vravela! Cez prestávky mu vždy prízvukujem, ako sa mu ja len budem rehotať, keď sa na tej stoličke, čo sa na nej vždy húpe, strepe. A prišiel na psa mráz!
Profka vysvetluje o106 a zrazu len brutálny buchot. Otočím sa, Dano nikde. A zrazu spod lavice vykukne jeho od rehotu červená hlava. Celá trieda buráca smiechom a ja si popod nos šomrem "ja som ti to vravela"... a samozrejme, rehocem sa. Nie nadarmo sa predsa vraví škodoradosť najlepšia radosť...

Kapitola šiešta, TAK alebo ako som sa na strojopise potrápila
Strojopis. Faajn, dnes píšeme Kontrolný odpis, to bude malina. Veď je to len 5 riadkov, zvládam. Ale kdeže! Po tom ako nám profka zanechala pokyny a opustila učebňu so slovami, že musí niečo vybaviť, všetci ťukáme do strojov jak šlahnutí. Čo na tom, že každý svojím pomalým tempom. Zahajujem akciu "Dnes nemám v umýsle sa pomýliť, chcem 1" , ktorá sa mi úspešne kazí. Prvý riadok v poriadku, v druhom dve chyby... Do pekla, znovu! ... Detto ... Znovu! ... Tentoraz sa mi dákym veľmi veľmi zázračným spôsobom podarilo zapnúť na stroji CAPS! Do keluuuu, čo mi jéé? Škemrám a pozerám naštvato na stroj. Kľud, to prejde, musím sa koncentrovať. Caps po stlačení všelijakých tlačítok neviem vypnúť, a preto vypínam stroj. Znovu zapínam. Ide mi to! Jes! Som na treťom riadku a nepomýlila som sa! Jupíí, ale ako sa vraví, nekrič hop, kým si nepreskočil a to isté sa stalo mne. Zrazu mal na mňa kopu otázok môj spolužiak, že či to má byť hentak a tak a ja plne sústredená mu vravím, daj pokoj, teraz nie. Lenže on asi nerozumie slovám teraz nie... Šak typické. Začne sa ešte viacej dožadovať odpovede a ja už plne nekoncentrovaná spravím chybu, do kelu šlahne ma!... Tak sa otočím a plne naštvatým tónom ho zhúkam. Prehnaná reakcia, uznávam, ale keď mňa to tak sklamalo, doparoma! ... A aby toho nebolo málo, v poslednom riadku, keď si vravím, že dobre jedna chyba je ešte jednotka, spravím rovno dve chyby po sebe! No nepleštilo by vás?! Nemala som k tomu ďaleko... Tak ešte raz, a ešte... a ešte! Kým si ostatní slobodne pobehujú po učebni, ja naštvato ťukám do toho blbého stroja! No ale už si vravím, že po jednej a pol zapísanej A4 je mi už jedno, či budem mať 1 alebo 2 a vzdávam sa, podpisujem papier a odvzdávam profke, ktorá medzitým prišla. Pýtam sa len tak pre info, koľko chýb je ešte 1. Odpovedá, že dve. TERAZ MA UZ FAKT PLEŠTILO o zem! Dokelu tak ja to prepisujem 15x a všade mám len po dvoch chybách a teraz sa dozviem, že som to po tom prvom raze mohla skončiť?? Do kelu aj s tým! A za všetko môže Miro! To on mi vravel, že 1 chyba = 2... chrrr

Kapitola siedma a zároveň, chvalabohu, posledná, alebo Cesta domov
Som v buse prvá, obsadzujem zadnú 5. Len pre mňa a Gabiku. Mirek si obsadzuje sedadlá pred nami. Super, konečne bude kľudná cesta, vytiahnem mp3 a budem čumieť von oknom... Ďalšie kdeže! Hneď do stredu si sadli takí dvaja chlapíci, krásy moc nepobrali ale veď nezbláznime sa... A keďže ja som bola opretá o pravé okno a Gabika o ľavé, sadli si dostredu... Práve som vyťahovala mp3 a strkala do uší, keď jeden sa so mnou začal rozprávať. Mno tak dobre, jedna dve otázky, to znesiem, potom idem počúvať, odpovedám na bežnú frázu ako bolo v škole odpoveďou dobre a pchám si sluchátko do ucha. Lenže to zjavne môjmu susedovi nestačí a začne rozvíjať konverzáciu, načo ja sucho odpovedám uhm alebo tak nejako podobne. Pritom sa samozrejme stále nasilu usmievam, jak keby som mala dáky divný tik. Do pekla s tým! Gabiku si ani nevšimli! Celú cestu sa so mnou "zhovárali", hádzali mi jeden kompliment za druhým a pýtali sa, či mám chalana... A ja som celý čas hádzala prosíkajuce pohľady o záchranu na Gabiku a Mirka, ktorí si veselo počúvali mp3 a celkom očividne sa na mne bavili. Keď sa moji susedia začali na maličkú chvíľku zhovárať medzi sebou, Mirek na mňa kukol a keď videl moj zhumplovaný pohľad, radšej sa odvrátil. A aby toho nebolo málo, ešte k tomu ma aj môj milovaný pokakaný mp3 zradil! Ráno vyberám novučickú baterku z nabijáčky v domnienke, že sa cez noc nabíjala, ale opak je pravdou. Baterka sa vybila, mp3 tým pádom nešla zapnúť, a teda môj alternatívny plán šturiť si sluchátka do uší a ignorovať tých dvoch skončil krachom. Naštvato, ale s už čoraz slabším, ba až nepriateľským úsmevom, cpem mp3 do tašky. Kokso, čo sa dneska ešte môže stať? Inak som sa dozvedela, že moji spolucestujúci ma každé ráno vidia na zastávke. Tak fajn... zajtrajšie ráno bude veselé. Rozmýšlam, ako sa im vyhnem...

A posledná perla dnešného dňa - Po celom dni sa konečne dostávam doma na toaletu, čítam taký mňam časopis, kde sa mi zbiehajú slinky a zrazu sa otočím a nezistím, že toaletný papier došiel??? (Ešteže po ruke sú servítky...)

Krátke a stručné - o okáloch

2006-09-25T21:59:00.000+02:00

Vôbec, ale vôbec nie je jednoduché prísť na nejaký nadpis... A už vôbec nie, na schopný obsah článku... Ale to vôbec nevadí! :D Len sa zase musím preorientovať na slovenskú klávesnicu, chjo...

Ako už vraví sám pán nadpis, toto malé duchaplné okienko sa bude týkať práve očí. Ale nie len tak hocijakých! Ale, a teraz pozor... mojich! Cheche, to ste nečakali, čo? :DD Ale nie, teraz vážne - oči by tu mali byť prevažne moje (narcizmus ruleez), ale objavia sa tu aj oči iných organizmov; schopných behania, skákania, chodenia, snaženia sa o člnkový beh a pod.; inak zvaných aj ľudí v mojom okolí nájdených, t.j. priateľov. Vyčerpávajuca veta, ja viem, len či ste jej aj porozumeli, toť hlavný zádrhel celej problematiky. Či ešte raz a pomaly? Ale nie, ja vám verím, vám inteligentným ľudom, čo to nepotrebujú čítať ešte raz a skracovať vás tak o čas. Nebojte.

Tento druh okálu sa nazýva aj zeleno-šedo -neviemako- -identifikovateľný a takýto exemplár môžeme nájsť a zároveň pozorovať na veľmi zvláštnom druhu Mišiakovie - rozumej majiteľke tohto blogu. Čize kritika zamietnutá! :D

Tento pozoruhodný exemplár s dôkladne nalíčenými riasami, nie žiadne morské chaluhy, ale ľudovo nazývané aj mihalnice (pre istého experta mYhalnice, ale pochybujem, že sa sem dostane :D) sa uráčil narásť (furt vravíme o tom exemplári, aby bolo každému jasné) na pozoruhodnej osobe Simonô Remišovie. Želáme veľa zdaru v ďalšom raste mi/yhalníc, keby sa majiteľka rozhodla pre dlhší efekt si ich niekedy podpáliť.

Tento, pozoruhodne vypučený exemplár sa vyskytuje skoro u všetkých dvojnožčov, ktorým sa zdelí neočakávana správa. Či už pozitívna alebo negatívna, za pokus to stojí. Efekt vypučaného oka na seba nedá dlho čakať. (Modelka: oko Adushky, narcistickô)

Takéto oko, zvané aj oko vypleštené, je možné nájsť na obálke VHS názovnepamätám tuším že Rozrušení (?). V hlavnej úlohe: oči vypleštené, rozumej Winona Ryder i Angelina Jolie, tej sme však vzorku nestihli odobrať/získať.

Oko naštvatého šampiňóna, alebo nepýtajte sa na presnú charakteristiku tohto nie tak ojedinelého druhu. Majiteľ sa práve nenachádza v komunikácie schopnej nálade, a preto je bezpečnejšie držať si od neho čo najväčší odstup. Verte mi!

Oko veľmi veľmi zmorené, v inom prípade možno aj znudené. Pri zočení takéhoto kukadla tými vašimi treba okamžite "nakopnúť vrtuľu" dotyčnému, rozumej šaškovať okolo, pokiaľ sa nepreberie, alebo ak nepomôže, tak nekompromisne poslať ho kam? Spať.

Tomuto sa vraví "blysnúť medzi oči", jedná sa o zákerny akt spôsobený fotoaparátom. Neodporúčame skúšať, ak nechcete dopadnúť zle a to s modrinami po ramenách. Modelka: Denisinô zelenô oblysnuté okô

Toto oko nesie aj okrem iného názov "Aďkino brutálne oko" a to preto, lebo keď si fotku zväčšíte a zameriate sa hlavne na mihalnice, zistíte, že je to proste brutál. Pri predchádzajucich fotkách to neradíme praktikovať, fotky budú síce brutál, ale po inej stránke a to rozmazanosti a nič nevidnosti. :D Ako si inak môžete všimnúť, oko je pokojné, bez známok nadšenia alebo pravého opaku. Ďalej je toto oko enormné čisté, t.j. niet na ňom známky líčidiel. "Aďkino brutálne oko"...

Oko upravené, alebo aj Oko ôk. Toto oko sa poväčšine tvári neutrálne veselo a svojou pozitívnou (neidentifikovateľnou) farbou dúhovky láka ostatných očumovačov, aby sa prizreli bližšie. Ďalšie oko, kt. si prezerať zväčšené nemusíte.

Verejná anketa (za ktorú ale aj tak nič nedostanete) : Koho okále sa úspešne skrývajú za charakteristikou "naštvatý šampiňón" a "oko ôk"?

Príjemne posedenie v čajovni (a nielen to), časť druhá

2006-09-18T20:17:00.000+02:00

Len tak si sedím na stoličke a zase úporne premýšľam nad úvodom. Kašlať to... Tá zapnutá diakritika sa mi nepáči, ani vlastne neviem, prečo to takto píšem, ale veď čo už :) Polemic poslušne zapnutý, v poslednej dobe ho stále zapínam, po dlhšej pauze o5 nastupuje na scénu hranie do nemoty :D mno ale asi zas preháňam a s témou prijemné posedenie v čajovni to ma prd spoločné...daľšie čo už .) dokelu... na slovenskej klávesnici neviem nájsť bodkočiarku, irituje ma to! ale prepínať klávesnicu sa mi už druhýkrat nechce, ČO UŽ!... chrr no strach a hrôza! No ale postupne by som sa dáko mohla aj k téme dostať, čo poviete? :D

V sobotu som si spravila ďalší taký menší výletik do nášho hlavného mesta, rozumej Bratislavu. Naši ma ráno zobrali autom, oni sa terigali na výstavu mačiakov do Ružinova, tak fajn vravím si, čoby som nevyužila príležitosť :D Aduška, moja narcistická duo-ička sa na mna (obrazne) vykašlala, šla do PP, trapka jedna... K(v)etinka, kaprica cicuškovská, taktiež, akurát s tým rozdielom, že bola chorá :( dáku papľuhu chytila...

A tak som schytila, po lopaticky povedané"debila"(mobil .D) a očumovala hodinky na displeji, kedy už tá kočka menom Zuzka priletí. A ona priletela! :D Len škoda, že nie doslova... Foťáky japončíkov by si zgustli... Po miernom chaose, kde sa ktorá z nás nachádza sme sa konečne stretli. Po jeden a pol roku? Dvoch? Neviem už... Naše nohy zamierili do Bibiany, kde sme sa dostatočne vybláznili, myslím si. Za 10sk sme si užili parádne :D

Ďalšie naše kroky smerovali do starej tržnice, kde som so sklamaním zistila, že peyot je zavretý :( ... ale ethnosumba otvorená, jupíí, tak som si zadovážila po strašne namáhavom rozhodovaním medzi šedou menčestrovou, zelenou, červenou a oranžovou bavlnenou taškou... Napokon vyhrala oranžová ale bolo to tesne, tesne! ;) (óó našla som bodkočiarku! :D) Hor sa do upršanej Blavy, kde sme si to namierili do Čajovne v podzemí, kt. bola žial zavretá a otvarála sa asi o hodinu... tak fajn, čo teraz? Spomenuli sme si, že sa o naše žalúdky vôbec nestárame a také vyhladované ich trápime, zatiaľ čo my si veselo vykračujeme a debatíme o všeličom...

Tak sme zašli do "Bagetky", kde som si ja dala vajíčkovu a Zuzka zeleninovú bagetu. Moja bola ozaj výborna, chválim. Zuzkinu som nemala, neviem posúdiť, ale vravela, že je tiež chutná, tak snáď bola rovnako kvalitná :D Mno a kedže je verejne známy fakt, že občas neviem jesť tak to aj tentokrát tak dopadlo... ehm dobre ďalej nekomentujem :D ... S potešením sme zistili, že už nastala osudná hodina H a čajovňa v podzemí sa otvára! Juch, hor sa do nej! Zliezli sme snáď 30 schodov, takých ale fakt ze echtschodov, a voile už hladáme fleka, kam sa usadiť. "Poďme sééém, tu je to p(j)eknéé"..."Néé, tu je to ešte lepšie, čo povieš?" .. "Jéé, tu to može byť"... vyzujeme sa a potom už len počujem "Hííí poďme séém" .. tak som poslušne šla a našli sme konečne flek, čiže sme už konečne prestali špekulovať. Niekde úplne vzadu na konci čajovne štúrený, ale nám to neva(dilo). Čajovník (lol budem ho tak volať, inak ma nenapadlo :D) doniesol ponuku čajov (? ..ake pomenovanie, mno lepšie ako jedálny lístok a pod. :D) a ja som nevedela nájsť touarega :( strašne ma to sklamalo! ale ako fakt...ani si neviete predstaviť ako... tak ja sa naň teším celý deň a oni ho, lamy, nemajú? To čo za bordel? Ts! Ale som si povedala, že to nevzdám a spýtam sa ho keď znovu príde.

Zuzka si po dlhom vyberaní nakoniec vybrala Maté Rancho a ja som mala ako alternatívu tiež nejaké maté tuším, ba nie! Rooibosa som mala, len už neviem ktorého. Prišiel čajovník a na moju otázku či majú touarega odpovedal kladne, čo ma ohromne potešilo :D Čo všetko stači k detskej radosti, že áno? ... Po slabej hodine boli naše žalúdky potešené prívalom touarega a zo Zuzkinej strany maté(om, lol). A potom som sa už musela pratať... Nastúpila som do 14-stky na Kamennom námesti a môj cieľ cesty bol jasný - smer Ružinov za našimi a juchuchu domov...

(P.S.: pri tej poslednej fotke, kde Zuzka usilovne usrkuje z Maté Rancho... nebojte sa, nie je to žiadnen humáč ako je zrejmé z jej výrazu... to sa iba taká podarená momentka podarila .))

Príjemné posedenie v čajovni...

2006-08-30T17:43:00.000+02:00

Uz asi 10 minut uporne premyslam o uvode noveho "clanku" ale nejako sa mi nedari...Vsetko co napisem, aj tak caka rovnaky osud a to Delete. No nevadi, som silna emancipovana zena, ktoru nic nezastavi! ako ma raz oznacila moja uzasna Adushka. Budete sa musiet zaobist bez nejakeho uzasneho, famozneho a oslavneho uvodu ...

"Podme do cajovne"..."Do cajovne? Jeej suhlasim" ... tak asi nejako takto som sa prvykrat ocitla v cajovni. Nie takej ako je napr. Pohoda (nic proti nej, ale je prilis...komercna?...caje tam sice maju, ale aj tak to nie je ta prava cajovna), ale takej, kde nevidite len suche drevene stolicky a stoly, ale gauce, vankusiky, taburetky, prijemnu atmosferu, pritme, kt. osvetluje niekolko malickych lamp na stenach... Vosli sme, vyzuli sa, posadali si, v mojom pripade som sa kochala cajovnou, a potom priniesli, neviem ako to nazvat - napojovy listok to fakt nechcem nazvat :D, no proste napojovy listok (znie to hrozne, ked vravim o cajovni, nevadi, viete co myslim :D) a bolo tam na vyber mrte cajov...ale fakt mrte...a teraz ktory si dat? ..."Daj si touarega"... "Co?!"... "Touarega, fakt si ho daj"..."Ako myslis :D"... Tak som si dala touarega, moj prvy caj v cajovnii, wow! :p Ale musim povedat, ze mi dobre poradili! :D Genialny caj, doteraz neviem z coho je, nevadii, netrapi ma, hlavne ze je taky skvely :D ..."A nabuduce ked pojdeme do cajovne si das kvas!" zacula som nekompromisne rozhodnutie..."Eh?"..."Kvas, uvidis bude ti chutit, nepoznam nikoho komu by nechutil"... aspon myslim, ze nieco taketo sa tam vravelo, ale aj tak... Kvas? znelo to dost odpudivo... brr, to aby som sa "tesila" :D ... presiel tyzden a my sme zas zavitali do cajovne, tentoraz do inej - tam, kde maju kvas. Tato cajovna vyzerala inak, lepsie alebo horsie nemozem povedat, proste inak. Ale aj tak nemala az take caro ako ta predosla. "Tak co si date?" zaznelo trikrat po sebe "Kvas" a ja som mala iste pochybnosti, ale ked vraveli, ze to je dobre tak preco nie? Odporucili mi aj touarega, tak snad maju dobre chute :D ... Kvas po kratkom case priniesli a ked som ho ochutnala, tak som skumala chute. Adushka prehlasila, ze to chuti ako zmiesanina caju a kofoly a presne mi ukradla slova z jazyka...Fakt to tak chutilo! :D Nebolo to zle, ale nieco nove... A potom moji dvaja spolocnici vytiahli sach (nie nemali ho so sebou, v cajovni uz bol :D) a zahrali si particku. Ja som sa len prizerala a snazila sa pochopit hru, i ked sa mi to absolutne nedarilo. Adushka dala poriadne zabrat Miskovi, no po dlhom boji aj tak prehrala :( ... Nevadi, raz ho porazi, ja to citim! :DD ... Uhm a len tak medzi recou, som strasne sikovna, uz asi 5x sa mi podarilo vymazat prvu fotku a stale neviem ako sa mi to dari :D som proste sikulaa! :D ... Inak sme v cajovni stihli okomentovat dve dievciny, zahrat clovece (skoro som vyhrala! no dobre od vyhry som mala dost daleko ale zo zaciatku to vyzeralo nadejne :D), pobit sa o modry vankusik, ktory bol straasne makkucky a tak dalej, a tak dalej :) ... Cajovne su fakt skvela vec...

- Óda na Narcistické Duo -

2006-08-16T11:57:00.001+02:00

Ach Miška, ty moja narcistická spása,

kam sa pohneme, skvie sa naša krása!

Ach Aďka, ty moja jediná narcistická spása,

Máš veru pravdu, nám na svete niet páru.

Každý na náš čumí stále,

také sme my dokonalé!

Zase pravdu máš a ja zopakovať musím,

ako nám na zemi páru niet...

Miška krásou vyniká,

Aďku teší logika.

Ale to nie je pravda, veď obe sú si rovné!

Ach, a ten náš vycibrený vkus,

nik by nemohol povedať naň: „hnus!“

Tričko s Puccou a pokreslené číny,

Každému sa musia zbiehať sliny!

Keby len sliny! Chcú nás o ne obrať, zmrdi!

Ak by ste o nás ešte niečo vedieť chceli,

hudba je náš život celý.

Či už Mozart alebo Nirvana,

trsať môžeme od večera do rána! (loooooooooool)

Ale ako Aďka vraví,

nič nás predsa nezastaví!

Sme menšia pohroma, ako utečené z blázinca,

Však nám to nevadí, dokonca sme rady!

Zvládneme my takmer všetko,

maľbu, báseň a aj jedlo!

Bez foťáka cítime sa osamelé predsalen,

náš verný druh v boji za práva narcistiek,

nemôže byť v tejto okúzlujúcej básni nespomenutý!

______________
Pozn.red.: Tie volne rymy budu zarucene hit dalsej generacie! :D

Buckova Jama

2006-07-27T18:55:00.000+02:00

Tak som sa po dlhsom case rozhodla napisat dalsi "clanok" do blogu. I ked sama, ale co uz. Povodne som nechcela bez Simonky "fungovat" ale nuda spravila svoje...

Buckova Jama - tak sa vola jeden genialny pracovno-ochranarsky tabor pobliz Myjavy. Nalakal ma na nu kamarat, ktory tam uz predtym bol a znelo to velmi velmi dobre. Spatie pod sirakom, jedlo a la "co kto uvari v kotli - radsej sa nepytaj, co si jedla" :D, sami skveli ludia, priroda, pitie z "pramena", latrina, nadherne zapady slnka, civilizacia na 5km nikde a ... praca - hrabanie sena, pre nas, este dostatocne neskusenych :D a pre tych vo "vyssom leveli" aj kosenie. Prace je dost, na lukach mi to prislo akoby tie luky nemali konca, ale ked sme sa vracali nazad do "tabora" bola som spokojna sama so sebou, i ked boli ludia, co viac dreli ako ja, musim sa priznat :D
Najblizsia dedina je 5 km dole cez polia a luky, alebo aj cestou tiena - cez les. My sme to zvladli cestou tiena za 3/4 hodinu, ked sme sa v nedelne rano vybrali do dediny. Meskali sme sice 20 minut na omsu (bezne, vlastne nikdy, na omse nechodievam, ale ked sli vsetci co budem sama v tabore? :D) ale nevadi...Zistila som, ze ist dole s ostatnymi bol dobry vyber :D Boli sme na evanjelickej omsi a po nej nam farar zakazal odist a vravel, ze nas "skromne" pohostia. Aha, jasne, skromne...:D Najskor prisli pohare a mineralky, ochutene vody a co ja viem...potom polievka ( na ktoru sme sa s Marekom pustili dvoma lyzicami a doslova sme ju celu zhtlali za miernej asistencie dalsich dvoch ludi, kt. to ale v polovicke vzdali :D) , dalej kura s ryzou, cestoviny s kecupom a milion cokolad...Pre tych, ktori boli hore ( na buckovej ) tyzden, to myslim, ze bola kralovska hostina :D

Vecer, asi tak polhodinku pred zapadom slnka, sme sa vybrali zdolat "veeeelky kopec" a vyliezt na ehm...meteorologicku stanicu (:D) a cakat na uplne uchvatny zapad slnka..

Rano budicek, ranajky a hor sa pre vidly a do prace! :D Vselijaka haved nas podporovala v nasom hrabani a nevedela sa nabazit nasej krvi, potu a chuti do prace. Ovady, muchy, osi, srsne, klieste, vcely a tak by som mohla pokracovat dalej a dalej :D Kazdodenne hrabanie sena bolo umorne, no zato velmi ocistujuce...v zmysle zabudnutia na realitu...spatie na karimatke a prebudzanie sa v noci na to, ze vam nieco svieti do oci a nasledne zistenie, ze je to mesiac, ktory taky jasny nikde nenajdete (a o hviezdach to plati detto, skoda len, ze vyfotit ich s mojim fotakom bolo nemozne... ) bolo priam fascinujuce, a potom pridete domov (niezeby som sa netesila), vidite starych znamych, po tych s ktorymi ste prezili tyzden ani stopa, kazdodenne "problemy", makka postel, ziadna latrina, dostatok masa a ziadny abstak, umorne mestske teplo...uprimne mi je za zivotom na Buckovej luto, i ked by som nevedela hentak fungovat cely rok, nebodaj tak zit...a tyzden bola optimalna dlzka, ale...aj tak. Viva la Buckova! :D

Black waffles are falling...

2006-04-05T18:38:00.001+02:00

Ehm ehm.... once upon a time, there was a beautiful young woman, whose name was Misicka. He had a best friend and her name was Simonka.
One boring evening came and girls started to be crazy. They didn't know what to do. They started to throw pillows but after a short while, they got tired. Suddenly Simonka said a big big big bullshit. They started to laught and Misicka called out:
It doesn't matter! It doesn't matter! Black waffles are falling!

It was a sentence of destiny!

And so it all started... But what? Anyone doesn't know... ;)