Buckova Jama

Tak som sa po dlhsom case rozhodla napisat dalsi "clanok" do blogu. I ked sama, ale co uz. Povodne som nechcela bez Simonky "fungovat" ale nuda spravila svoje...

Buckova Jama - tak sa vola jeden genialny pracovno-ochranarsky tabor pobliz Myjavy. Nalakal ma na nu kamarat, ktory tam uz predtym bol a znelo to velmi velmi dobre. Spatie pod sirakom, jedlo a la "co kto uvari v kotli - radsej sa nepytaj, co si jedla" :D, sami skveli ludia, priroda, pitie z "pramena", latrina, nadherne zapady slnka, civilizacia na 5km nikde a ... praca - hrabanie sena, pre nas, este dostatocne neskusenych :D a pre tych vo "vyssom leveli" aj kosenie. Prace je dost, na lukach mi to prislo akoby tie luky nemali konca, ale ked sme sa vracali nazad do "tabora" bola som spokojna sama so sebou, i ked boli ludia, co viac dreli ako ja, musim sa priznat :D
Najblizsia dedina je 5 km dole cez polia a luky, alebo aj cestou tiena - cez les. My sme to zvladli cestou tiena za 3/4 hodinu, ked sme sa v nedelne rano vybrali do dediny. Meskali sme sice 20 minut na omsu (bezne, vlastne nikdy, na omse nechodievam, ale ked sli vsetci co budem sama v tabore? :D) ale nevadi...Zistila som, ze ist dole s ostatnymi bol dobry vyber :D Boli sme na evanjelickej omsi a po nej nam farar zakazal odist a vravel, ze nas "skromne" pohostia. Aha, jasne, skromne...:D Najskor prisli pohare a mineralky, ochutene vody a co ja viem...potom polievka ( na ktoru sme sa s Marekom pustili dvoma lyzicami a doslova sme ju celu zhtlali za miernej asistencie dalsich dvoch ludi, kt. to ale v polovicke vzdali :D) , dalej kura s ryzou, cestoviny s kecupom a milion cokolad...Pre tych, ktori boli hore ( na buckovej ) tyzden, to myslim, ze bola kralovska hostina :D

Vecer, asi tak polhodinku pred zapadom slnka, sme sa vybrali zdolat "veeeelky kopec" a vyliezt na ehm...meteorologicku stanicu (:D) a cakat na uplne uchvatny zapad slnka..

Rano budicek, ranajky a hor sa pre vidly a do prace! :D Vselijaka haved nas podporovala v nasom hrabani a nevedela sa nabazit nasej krvi, potu a chuti do prace. Ovady, muchy, osi, srsne, klieste, vcely a tak by som mohla pokracovat dalej a dalej :D Kazdodenne hrabanie sena bolo umorne, no zato velmi ocistujuce...v zmysle zabudnutia na realitu...spatie na karimatke a prebudzanie sa v noci na to, ze vam nieco svieti do oci a nasledne zistenie, ze je to mesiac, ktory taky jasny nikde nenajdete (a o hviezdach to plati detto, skoda len, ze vyfotit ich s mojim fotakom bolo nemozne... ) bolo priam fascinujuce, a potom pridete domov (niezeby som sa netesila), vidite starych znamych, po tych s ktorymi ste prezili tyzden ani stopa, kazdodenne "problemy", makka postel, ziadna latrina, dostatok masa a ziadny abstak, umorne mestske teplo...uprimne mi je za zivotom na Buckovej luto, i ked by som nevedela hentak fungovat cely rok, nebodaj tak zit...a tyzden bola optimalna dlzka, ale...aj tak. Viva la Buckova! :D