Príjemne posedenie v čajovni (a nielen to), časť druhá

Len tak si sedím na stoličke a zase úporne premýšľam nad úvodom. Kašlať to... Tá zapnutá diakritika sa mi nepáči, ani vlastne neviem, prečo to takto píšem, ale veď čo už :) Polemic poslušne zapnutý, v poslednej dobe ho stále zapínam, po dlhšej pauze o5 nastupuje na scénu hranie do nemoty :D mno ale asi zas preháňam a s témou prijemné posedenie v čajovni to ma prd spoločné...daľšie čo už .) dokelu... na slovenskej klávesnici neviem nájsť bodkočiarku, irituje ma to! ale prepínať klávesnicu sa mi už druhýkrat nechce, ČO UŽ!... chrr no strach a hrôza! No ale postupne by som sa dáko mohla aj k téme dostať, čo poviete? :D


V sobotu som si spravila ďalší taký menší výletik do nášho hlavného mesta, rozumej Bratislavu. Naši ma ráno zobrali autom, oni sa terigali na výstavu mačiakov do Ružinova, tak fajn vravím si, čoby som nevyužila príležitosť :D Aduška, moja narcistická duo-ička sa na mna (obrazne) vykašlala, šla do PP, trapka jedna... K(v)etinka, kaprica cicuškovská, taktiež, akurát s tým rozdielom, že bola chorá :( dáku papľuhu chytila...




A tak som schytila, po lopaticky povedané"debila"(mobil .D) a očumovala hodinky na displeji, kedy už tá kočka menom Zuzka priletí. A ona priletela! :D Len škoda, že nie doslova... Foťáky japončíkov by si zgustli... Po miernom chaose, kde sa ktorá z nás nachádza sme sa konečne stretli. Po jeden a pol roku? Dvoch? Neviem už... Naše nohy zamierili do Bibiany, kde sme sa dostatočne vybláznili, myslím si. Za 10sk sme si užili parádne :D

Ďalšie naše kroky smerovali do starej tržnice, kde som so sklamaním zistila, že peyot je zavretý :( ... ale ethnosumba otvorená, jupíí, tak som si zadovážila po strašne namáhavom rozhodovaním medzi šedou menčestrovou, zelenou, červenou a oranžovou bavlnenou taškou... Napokon vyhrala oranžová ale bolo to tesne, tesne! ;) (óó našla som bodkočiarku! :D) Hor sa do upršanej Blavy, kde sme si to namierili do Čajovne v podzemí, kt. bola žial zavretá a otvarála sa asi o hodinu... tak fajn, čo teraz? Spomenuli sme si, že sa o naše žalúdky vôbec nestárame a také vyhladované ich trápime, zatiaľ čo my si veselo vykračujeme a debatíme o všeličom...


Tak sme zašli do "Bagetky", kde som si ja dala vajíčkovu a Zuzka zeleninovú bagetu. Moja bola ozaj výborna, chválim. Zuzkinu som nemala, neviem posúdiť, ale vravela, že je tiež chutná, tak snáď bola rovnako kvalitná :D Mno a kedže je verejne známy fakt, že občas neviem jesť tak to aj tentokrát tak dopadlo... ehm dobre ďalej nekomentujem :D ... S potešením sme zistili, že už nastala osudná hodina H a čajovňa v podzemí sa otvára! Juch, hor sa do nej! Zliezli sme snáď 30 schodov, takých ale fakt ze echtschodov, a voile už hladáme fleka, kam sa usadiť. "Poďme sééém, tu je to p(j)eknéé"..."Néé, tu je to ešte lepšie, čo povieš?" .. "Jéé, tu to može byť"... vyzujeme sa a potom už len počujem "Hííí poďme séém" .. tak som poslušne šla a našli sme konečne flek, čiže sme už konečne prestali špekulovať. Niekde úplne vzadu na konci čajovne štúrený, ale nám to neva(dilo). Čajovník (lol budem ho tak volať, inak ma nenapadlo :D) doniesol ponuku čajov (? ..ake pomenovanie, mno lepšie ako jedálny lístok a pod. :D) a ja som nevedela nájsť touarega :( strašne ma to sklamalo! ale ako fakt...ani si neviete predstaviť ako... tak ja sa naň teším celý deň a oni ho, lamy, nemajú? To čo za bordel? Ts! Ale som si povedala, že to nevzdám a spýtam sa ho keď znovu príde.


Zuzka si po dlhom vyberaní nakoniec vybrala Maté Rancho a ja som mala ako alternatívu tiež nejaké maté tuším, ba nie! Rooibosa som mala, len už neviem ktorého. Prišiel čajovník a na moju otázku či majú touarega odpovedal kladne, čo ma ohromne potešilo :D Čo všetko stači k detskej radosti, že áno? ... Po slabej hodine boli naše žalúdky potešené prívalom touarega a zo Zuzkinej strany maté(om, lol). A potom som sa už musela pratať... Nastúpila som do 14-stky na Kamennom námesti a môj cieľ cesty bol jasný - smer Ružinov za našimi a juchuchu domov...

(P.S.: pri tej poslednej fotke, kde Zuzka usilovne usrkuje z Maté Rancho... nebojte sa, nie je to žiadnen humáč ako je zrejmé z jej výrazu... to sa iba taká podarená momentka podarila .))