Wednesday, October 04, 2006

Mŕtva (?) Mucha s veľkými M

Z dnešného výletu som taká strašne uťahaná, že konec... ale o tom inokedy. Teraz má No.1 v poradovníku prednosť m(M)ucha s veľkým M. Prečo s veľkým? To vie len ona. Možno. :D

No takže aby som začala... Bol úúplne obyčajný večer, ktorý som trávila ako inak, pri kompjútri. Ale bola mi zima, čiže už to nebol úúplne obyčajne večer, ale iba úplne obyčajný večer. Cha! A teraz sa možno isto pýtate, aký je v tom rozdiel... No to teda vám neviem povedať. Ani lopatisticky (teda viem, ale neviem... ani toto neviem vysvetliť, proste opisovala by som to tak, že by som rozhadzovala rukami na všetky strany a jachtala... moje úžasne vysvetľovanie, no nenechajte si vysvetliť! :D) ... No a teraz bol ten úplne obyč večer, hej? No a tak, pre mňa, nehorázneho lenivca, je pohodlnejšie zobrať si z vedľajšej stoličky sveter, ako vstávať z vyhriateho miesta na vankúši a terigať sa do kuchyne, len pre to, aby som zavrela balkón... no dobre, mohla som ešte spraviť atentát na chladiaci prístroj, ale zrovna vtedy som ako na potvoru hladná nebola! A dokonca som ani chuť na žiadnu maškrtku nemala.. no divnéé! No a tak v ten úplne obyč večer, keď mi zima bola a keď som si sveter zo stoličky zobrala a obliekla si ho, tak tu niečo začalo bzučať. No ako zprvu som si to vôbec nevšímala.. vravela som si, fajn, daký otravný hmyziak doletel, ciciaci zavetria a aspoň si poľovačku na dotieravý insekt spravia. Ale potom! Ci páána, ("skapať" z toho výrazu :D) potom som si všimla, že tá potvora, resp. potvoriak bzučí vo mne! Teda nie vo mne, ako vo mne ako vo vnútri organizmu, iným slovom vo vnútri tela, ale ako vo mne ako pod svetrom! Tss! Ako tak pozerám, dávam si dole sveter a vytriasam ho, není tam, potvora! A zrazu zabzučí znova a už to aj cítim. Ona potvora bola pod mojím tričkom! Tak do výstrihu si mi zaliezla ty potvorááá?! No veď počkaj, Mucha! Teda teraz by to už mal byť skôr potvoriak, kedže pochybujem, že potvora by pod tričko liezla... i keď, na druhej strane, všetko je možné, a v orientácii múch sa absolútne nevyznám. Ak sa niekto vyzná, ozvite sa... odvtedy ma to pomerne zaujíma. :D

Tak som ju vyhnala spod trička, hriešnicu jednu, a ona sa z toho šoku pravdepodobne nespamätala a narazila do monitora. Chytala som z nej celkom slušné záchvaty, lenže keď už narazila do toho monitoru tretíkrát, ako keby ho chcela rozbiť také mala zurvalecké sklony, chcela som ju už odohnat, že mucha, uvedom sa, už stačilo... A ja neviem čo sa vlastne stalo, len som sa zahnala, žiadna sila do toho nebola vložená a muchu pleštilo štvrtýkrát o monitor, odrazila sa nazad a zrazu ležala medzi Esc a F1. Koksooo ja som prvýkrát v živote zabila muchu! A naozaj som ju zabila? To neviem doteraz.. no ale nech nedpredbieham. Tak tam len leží, smiech ma prešiel, pozerám na ňu ako je haluzne vykotená, na chrbte bola. Nohy vo vzduchu a bola úplne paf... Po chvíli som si ju prestala všímať a veselo som sa venovala svojim aktivitám, ktoré ma zamestnávali. Áno, myslíte si dobre, bola to úloha zo strojopisu... ale nie, žartujem :p Ja by som si tak neskoro úlohy nerobila :DD ( zas žartujem .D) i keď, áá dokelu.. zajtra máme strojopis a ja nemám úlohu... lol ... no ale nas5 k mušisku...
Po nejakej hodinke, dvoch, keď už som prestávala pomaly ale isto vnímať a môj organizmus mi oznamoval, že je čas ísť do perín, tak ma zaujal nejaký pohyb medzi inkriminovaným miestom činu, a teda medzi klávesami Esc a F1. Ale čo to, čo to? Mucha má tik! A to vážne nežartujem! Brutálne mykala nohou! Ale len jednou, kokso, to čo je? Posmrtné kŕče?? Normálne som bola z nej vystresovaná, veď mala byť mŕtvááá. Takto mala ten tik asi ďalšiu polhodinu, inak jej telo nevykazovalo žiadne iné svalové aktivity. Tak že sa zahrám na morbiďáka a nohu jej pinzetou odrthnem... Opatrne som vzala chirurgický, mušej nohe nebezpečný nástroj a vzala muchu za nohu. Nielenže sa neodtrhla, ale ešte sa z toho roztriaslo celé jej nehybné telo! Normálne som sa jej začala báť. Ona sa mi určite prišla pomstiť za ten plesk o monitor a teraz ma prišla strašiť! Tak som ju zase rýchlo položila medzi klávesy... Po ďalších 15 minútach špekulovania, mi kukadlá fakt neudržateľne klipkali a ja som sa rozhodla muchu nechať tak. Buď sa preberie a pomstí sa mi, aaaalebo ju zmôže ten tik v nohe a zdochne načisto...alebo neviem čo... tak som šla spať.

A nemýlila som sa, mucha sa mi naozaj prišla pomstiť! Celú noc bol otvorený balkón, pre lepší vzduch v domácnosti, rozumej nejaký expert ho zabudol zavrieť... Kto to asi bol, že? :D ... No a akosi mi zatuhol krk... Ráno som otočiť hlavou nevedela vôbec, každý pokus o pohyb bol zmarený strašnou bolesťou a tak som sa nejako veľmi špeciálne a isto veľmi vtipne vyhrabala z postele ( skoro som pri tom drisla z postele ... ) a najskôr som myslela, že mám pricviknutý nerv, či čo... ale potom mi bolo vysvetlené, že to je "len" nachladnuté a ztuhnuté... Fajn, tak som celý deň jak taký talent chodila po byte s hlavou vytočenou doprava a rovno a doľava som videla, len tak, že som sa celá natáčala... Našťastie mám v rodine veľmi dobrých masírovačov krku (budem musieť ešte niekedy zahrať scénku s krkom, i keď toto scénka nebola!) a poobede som sa už aj rovno vedela pozrieť! Ej to bolo radosti :D ... Lenže potom som sa bola pozrieť na niečo vo svojej izbe a zhodou okolností to bolo hneď vedľa klávesnice... Letmo mi pohľad zaletel medzi Esc a F1 a mucha tam bola, či nie? Správne, nebola... A teraz čo? Zožrali ju mačiaci v noci, keď boli na obchádzke môjho stolu? Alebo precitla a odletela? Alebo to bola len moja vidina v noci? Alebo čo?

Ďalšie hypotézy sú s radosťou vítane... Proste Mucha s veľkým M :)

1 Comments:

At 21:48 , Blogger JaKo said...

Hehehe :-)

 

Post a Comment

Subscribe to Post Comments [Atom]

<< Home