Tuesday, April 24, 2007

Zamilovanááá

Už neviem čo by som od radosti robila. Fakt. Posledné tri týždne som taká vysmiata, až sa divím, že som ešte nedostala kŕče do líc. Hotové vysmiate slniečko na hnoji.

Otázky typu, čo som si ráno šlahla a či v poradni pre anonymných alkoholikov nezohrievam po škole stoličku, sú mi v poslednej dobe kladené čoraz častejšie.

Od toľkej radosti sa mi prestali i džuby na xichte robiť, čo som nesmierne prekvapená.

Od toľkej radosti som si i zadovážila žuvačky, uličnícke, farebné, mňam!, ktoré boli síce trochu kyslé, ale bubliny boli jednoducho fantastické!!!

Od toľkej radosti som si i žuvačku, vyššie spomínanú, nalepila na zošit, aby som nešušlala pri mojom anglickom predstavovaní sa novej lektorke z júesej.
Od toľkej radosti som ju na tom zošite zabudla a privalila ju učebnicou a pracovným zošitom. Až po jazyku nemeckom mi trklo, že aha! Ty trdlo, žuvačku na zošite z angliny máš!

Od toľkej radosti vidím všetko trochu nejak inak, nejak lepšie, čierna nie je až taká čierna zrazu. A dokonca i triedu mám nejako radšej. Prevratný okamih!

Od toľkej radosti sa usmievam len tak, pre radosť, a potom počúvam i neobyčajné komplimenty, ktoré moju radosť znásobujú až tak, až mám pocit, že som si kvôli tomu večnému usmievaniu natrhla kútik.

Od toľkej radosti som nejak zoptimističtela. Ja!

Od toľkej radosti som si i ráno dva zapletané copy spravila. JA!

Od toľkej radosti i spím lepšie! Alebo to je tými novými matracmi??

Od toľkej radosti je zrazu môj jediný problém, akú šnúrku si mám dať do nových čín.

Od toľkej radosti som si zabudla i Mitickú na stole v jedálni, kde si pred vstupom na prah školský razítkujeme, čo chceme papkať na obed. Spomenula som si na ňu, chúdaťko opustené, až po skončení dejepisu, keď som bola vysmädnutá ako púštna mulica.
V strachu, že mi ju nejaký nepoctivý vysmädnutý študent odtiaľ uniesol a vypil, som sa prirútila do jedálne, ze či nestrážia náhodou moju milovanú a ľúbeznú Mitickú. Týpek na mňa pozeral ako na z-jahody-spadnutú, a len mi povedal, že ju do kuchyne zobrali. Lež pozerám na kuchyňu a tam zavreté dvere a ceduľa Nepovolaným vstup zakázaný.
Tak radostne gestikulujem na týpka, nech mi otvorí alebo čo.
Samozrejme Natálka, ktorá šla so mnou na túto strastiplnú cestu sa už šúľala na mojej gestikulácii a interpretácií. Na veď nech sa zasmeje, smiech je zdravý!
Z kuchynských vrát som už ale počula tetku kuchárku vykrikovať : "Kerá je to tá zamilovaná??" a s týmito slovami mi podávala moju milovanú Mitickú.

Ha, že zamilovaná!!
Ale pravdu má, zamilovaná zamilovaná!
Misiska je zamilovaná!
Do dlho očakávanej jari a bláznivého apríla, tak je to!

6 Comments:

At 23:38 , Blogger revo said...

ty si dobra.. normalne si aj mna "zoptimističtela"!

inac cool slovo :D

 
At 14:00 , Blogger Marek Zeman said...

:)) kiez by ta jar trvala dlhsie, aby si bola stale taka zamilovana :D A inak super prasacia fotka :DD

 
At 15:44 , Blogger Misiska said...

revo: ejha, to si ma potesil, ze som niekoho zoptimistictela :)
a vdaka za uznanie, dam ho patentovat v blizkej buducnosti asi, viac ludom sa paci :D

ed: vdakaaaa :D

 
At 22:55 , Blogger motýľ said...

take zamilovane baby su z tej zamilovanosti este krajsie ... vedela si to? :))) a potom pisu take optimisticke vecicky a zabudaju si vsetko mozne hocikde.tetky kucharky to dobre vedia :)))

 
At 00:13 , Anonymous Anonymous said...

jaaaj, mat tak opat sacharodivych 16... :)

 
At 00:02 , Blogger sas said...

naozaj, revo asi pravdu hovori... srsí z toho optimizmus, dobra nalada! krasne dievcenske :))

 

Post a Comment

Subscribe to Post Comments [Atom]

<< Home