Náhoda? (alebo žeby zásah "zhora?")

Najskôr prajem všetkým šťastný nový rok. Nech je lepší než ten predchádzajúci, ale horší než ten ďalší. A nezabudnite! Ako na nový rok, tak po celý rok :)

...

So Zuzi sme brázdili ulicami a úzkymi uličkami. Bolo niečo po desiatej hodine rannej.
Nikde ani duše, veď niet sa čomu diviť - sviatky.
Všetci chrápu doma, chrapúni!

Horlivo sme diskutovali.
O tom, ako niekto môže byť až, nazvemto "choro" upjatý k Bohu. Snáď mi odpustíte za moje vyjadrovanie sa. No ale vysvetlím, aby ste boli v obraze.

Zuzkina spolužiacka je silne veriaca.
- Na tom predsa nič nie je. Začala som, keď sa spúšťala naša horlivá debata.
- Hej, veď nie je. Súhlasila so mnou Zuzi, ale z jej tónu hlasu bolo cítiť to povestné "ale...".
- Hm?
- Nó vieš... Vieš ako som ti vravela, že pôjdeme ako trieda koledovať do mesta, aby sme sa vyzbierali na pomoc jednému domovu pre deti?
- Hej, to bol podľa mňa skvelý nápad. Ozaj koľko sa vám podarilo vyzbierať?
- Dosť, okolo 14 tisíc... Odpovedala Zuzi a na môj prekvapený výraz mi trochu povyrástla od pýchy pred očami, i keď je sama vyššia odo mňa.
- Nó, ale.. toto som ti chcela. Že toto... tá baba, tá silne veriaca, o ktorej som ti vravela.. tak ona s nami ako jediná nešla. Vieš prečo?
Na moje pokrútenie hlavou na znak nevedomosti pokračovala.
- Lebo "mi to Boh zakázal".
Zacitovala ju s jasnou iróniou v hlase.
- Vraj Boh nie je na materiálne veci ako sú peniaze a radšej nech má šíriť vieru, ako takýmto materiálnym spôsobom pomáhať.
Bola som v miernom šoku nad zmýšľaním tej osôbky, pretože nie som veriaca, a teda fakt nechápem.
- Hej, lebo isto Boh nakŕmi, ošatí a zabezpečí tie decká. Ironicky konštatovala Zuzka a prevrátila kukadlami.

Neboli sme síce práve tie najtichšie, ale tie tetuše asi 100 metrov od nás, nás asi len ťažko mohli počuť. A práve ony nás zastavili, že ...
- Ahojte dievčatá, mohli by sme vás na chvíľku zastaviť? Robíme takú anketu, že čo pripadá mladým ľudom ako úspech. Či úspech v rodine, vzdelaní, v práci atd.

Tetuše boli sympošky, tak sme teda pristali, veď sa nikam neponáhľame. Zuzka sa naplno vyjadrila, ako inak som s jej názorom súhlasila a dačo i doplnila.

Staršia tetuša povedala, že máme celkom zdravé názory, vraj sa stretli s mnohými inými mladými, čo za úspech považujú 3 porsche v garáži a podobne. A že či nám môže dačo o úspechu prečítať.
So Zuzi sme na seba pozreli a súhlasili.
Myslela som, že tie dve sú z dajakej organizácie, alebo agentúry alebo iného zrádnika, ale keď tetuša vytiahla Bibliu a začala z nej čítať... ej ale ma zamrazilo!
Potom som v sebe začala potláčať smiech, veru taký širokánsky úsmev som ešte ani nevyčarila na tvári ako teraz!
Ani som ju poriadne nepočúvala, pozrem na Zuzi a ona to isté čo ja!
Ej kurnik, nie žeby sme sa o tom predchvíľkou rozprávali!
Lenže ulice vyprázdnené, ľudia nikde, tetuša číta z Biblie a každý nádych a výdych sprevádzaný potláčaným smiechom je počuť! .. Druhá tetuša nás neustále sledovala, ale statočnš sme vydržali. Potom nám dali dáke dva časopisy o neviemčom, vraj by nás to mohlo zaujímať a odišli.
Počkali sme kým prejdeme za roh a spustili sme strašný rehot.

Náhoda, či to len "ten z hora" sa s nami tak zahráva, lebo sme sa bavili o jeho spoločníčke, ktorej zakazuje zbierať peniaze na dobročinné účely? :)