Ja sa na to môžem vy...

Dnes bol zase daľší z tých podarených dní, kedy sa vám všetko darí... Začínam si zvykať na také dni... aspoň budem mať tuhý korienok :D


Ešte z predchádazjúceho dňa ma ráno bolela hlava, bola som na všetkých doma protivná a chcela som aby mi dali pokoj. Ale tak som to vôbec nechcela, a tak som si teda povedala, že si teda šmarím už konečne tú tabletku. Večer som odolávala ako som mohla, neviem prečo som si ju nedala hneď, a ako taká trúba som si ju dala až ráno. Ta protivnosť tam vôbec nemusela byť. Neznášam keď som na niekoho protivná, nebodaj danému človeku ešte skazím naládu... uff to teda nechcem mať na triku, aby mi to potom ešte ďalšie tri týždne vyhadzoval na oči. A keďže tabletky účinkujú trošku neskôr ako by mohli, ba niekedy nezaúčinkujú vôbec, tak som sa taká zhlavy ubolená vybrala na zastávku. Zase som raz nestíhala, klasika. A ako som tak polodošprintovala na zastávku (v hlave som pociťovala asi taký pocit, ako keď zaexperimentuje a prepne vám v bedni a dáte do lopty ihlan, ktorý ma samozrejme ostré strany, ktoré sa zabodávaju do gumy ak kopete do lopty - hm prirovnávam svoju hlavu ku gumenej lopte.. kokso, som na tom fakt zle :D) a tam ma už čakala kamoška, ktorá mi hneď dačo začala vykladať a pýtať sa na písomku zo sloviny... Ak sa na ňu nespýtala snáď 5x, tak ani raz! A aj tak sme ju nepísali, takže robila zbytočné stresy, ktoré som ale ja naštastie ignorovala. Mala som toho plné zuby, tak som sa robila že spím (inak ahoj gabi, never ničomu čo tu píšem, vôbec si nepamätám, žeby som ti dávala link môjho blogu, ale ak si sa k nemu dáko dostala tak never! Ani keby ťa uplácali! :DD).


V škole sa našastie nič tak strašné neudialo, úspešne som možné riziká konfliktov kamuflovala čítaním knihy. Z telesnej, t.j 7. a 8. hodina, nás pustil o polhodinu skorej. Vôbec sa ako nestažujem, lenže nás pustil o 14:30 a mne ide autobus ó, o-o-ó 14:40, takže brekeke, samozrejme som ho nestihla a musela som čakať na ďalší spoj, ktorý šiel až 16:10. Mala som ale dáke požičané dévédéčka a tak som mala na pláne, že vystúpim o zastávku skôr, aby som sa z domu nemusela 20minút trepať do požičky.


A tak sa aj stalo. Vystúpila som skôr, zašla do požičky a tešila sa, aká som len ja šikula. Ale zobudenie sa do krutej reality hlasom paničopracujevpožicovni som zistila že ani náhodou niesom! Dévedečka som požičiavala v piatok, čo mi ale úplne vyšumelo z hlavy a myslela som, že v sobotu. Tým pádom som dostala peknú pokutu... Ale povedala, že ak sa teraz vrátim domov a peniaze jej donesiem do ôsmej hodiny večernej, tak mi dá jedno dvd zadara. Milá to pani. A to ja už na seba naštvatá som si to šinula 20 minút domov, zhrabla peniaze a hor sa nazad hore ďalších 20 minút. Prišla som, vyhodila som tzv. prachy do luftu a hor sa dole domov... Takým rýchlym tempom som sa teda ešte nevidela ísť :D A relatívne nové číny boli toho dôkazom. Pekne som im zošúchala z vnútornej strany pätu. Veď niet sa čomu diviť, s tou mojou "tažkotonážnou" nasr...štvanou chôdzou. Chrrr ! Tak teda tomuto sa vraví úspešné vkročenie do nového týždňa s optimizmom? :)