Pohoda

Toto bude možno tak trochu klišé post. Veď čo, je neskoro a Misis sa zastrájala, že už pôjde do perín, kedže zajtra, ako inak, skoro vstáva... Ale zrovna teraz, ako na potvoru, sa jej písat článok zachcelo. Celý týždeň sa prehovára k novému postu a .. nič, až teraz. Ale späť ku môjmu trochu klišé ...


Vždy keď vidím toto, spomeniem si, ako som sa čvachtala asi v 10 stupňovom anglickom mori (teda ono.. anglické more neexistuje, ale veď sa chápeme.. snáď) s foťákom v ruke, v rifliach vyhrnutých na stehnách a dokonca i rolák som vtedy mala, aká mi zima vtedy bola.

Doteraz sa čudujem, že ten foťák nespravil čľup čľup a naveky ma neopustil vo vodách anglických, Woolacombských. No ale pokračujme.

Zubami som drkotala o 106, i 107 ak chcete, ale také nadšenie ako keď sme sa tam vtedy bláznili, by som asi ťažko vedela teraz napodobniť.
Bolo to famózne, úžasne... a vždy keď vidím tu fotku, musím sa usmiať, príde na mňa strašná pohoda a preto tu má svoje čestné miesto.

A teraz už vážne Dobrú noc :)