Musí sa všade pchať?

Ak sa niekoho len tak ledabolo spýtate, aké je jeho šťastné číslo a nebodaj vás neodbije takou odveci odpoveďou a la "ja na šťastné čisla neverím", ale vám odpovie normálnou odpoveďou akou je dáka arabská číslica, tak ste za vodou. Možno. Pokiaľ nepovie číslo 7.

Sedmička je tak strašne prešťastené a magické číslo, že ho proste každý musí mať. A vy si možno poviete: "Och bože ďaľší človek so šťastnou sedmičkou, už by s tým mohli prestať, alebo vymyslieť nové šťastné, veď už je to trápne..."

Hej je, ale mne to nedá. Trochu to teraz preženiem, ale v podstate ma celý život prenasleduje sedmička.

Včera som sa tak úporne zamyslela, pred a cez hodinu matematiky, áno po tom brutálne boľavom udretí sa do hlavy mojej makovej o železnú tyčku na stoličke (nepýtajte sa radšej ako k tomu došlo). Možno tento buch do makovice spôsobil moju chvíľkovú a veľmi plodnú uvažovaciu chvíľku.
Každopádne tu je výsledok môjho hútania (ktorý nebol zas až tak dlhý), nech sa páči:

Totálne banality, ale v konečnom dôsledku, ak si sčítame 3+4 dostaneme celkom zaujímavý výsledok.

Kedysi som bývala na ulici, ktorej číslo bolo 7. Prekvapivé. Nezaujímavé. Oukej, jdeme dál.
Medzi mojimi rodičmi je 7 ročný rozdiel (rozumeno ocko je o 7 rokov starší ako maminka, oci prepáč, že tu takto odhaľujem takéto veci, ale čo by som nespravila pre dobro článku? O:) Lenže ono to dáko nevyšlo, a tak je maminkin priateľ o 7 rokov mladší ako ona.
A ten je o 14 rokov starší odo mňa, čož keď ovládame základnú matematiku zistíme, že 14 : 2 = 7 !!
Tým pri sedmičkových rozdieloch vo vekoch nekončíme.
Ale najskôr som musela ísť k tabuli vypočítať príklad. Z hlavy sa mi parilo, zlomkový príklad, nemal konca kraja.. a tá skúška.. no fuj! Ale! Výsledok vyšiel, ako ináč, 7 ...
Cez prestávku som moju sedmičkovú prenasledovateľku opisovala spolužiakovi a prišli sme na to, že je odomňa o 7 dní mladší. (!!!)
Keď som nad tým hútala ďalej, ešte som prišla na to, že aj Slimák je odomňa o 7 rokov starší...

Isto by bolo týchto sedmičkových zamyslení oveľa viacej, ale pre tú chvíľu hútania toho bolo až až.

No ale prišla som domov, zapla telku a tam reklama .. už iba 7 dní, neváhajte a zaregistrujte sa! ...

Sila Špaget(k)y

Neverte Špagetám!

(Týmto Vás urýchlene žiadame, aby ste si pred otvorením balíčka špagiet skontrolovali cez nejaké priehľadné miesto, či sa vo vnútri nenachádza krvilačná špageta, alebo dokonca celé komando krvilačných špagiet - chirurgičiek. Za pochopenie ďakujeme, je to v prospech Vášho zdravia, ak si plne vážite svoje isto veľmi cenné ruky a iné končatiny Vašej telesnej schránky.
Antikrvišpageta.sk)

Milujem špagety i všetky ostatné typy cestovín. Ale čo je moc, to je moc!

Roztvorila som sáčok od vyššie spomínaných špagiet, že si idem tie milované špagety spraviť a v tom, v tom sa to stalo!
Zrazu...zrazu na mňa vyletela jedna špageta a bojovne na mňa zaútočila svojimi dvoma strašne ostrými koncami a zanechala mi na ňu aspoň dvojmesačnú pamiatku. Na dlaň mi totiž vyryla jej poznávaciu značku, jej podpis ala Zorro pomstiteľ bez Z(etka). Nehoráznosť!

Nie nie vážení, ak ste si mysleli, že toto je len ďalší zo série príbehov relácie Verte-Neverte tak nie, sklamem vás, to iba moja fantázia pracuje.

V skutočnosti mi tento šrám síce spôsobila Špageta, ale naša. Ani som si nestihla všimnúť kedy tak precízne a bezbolestne (ale iba chvíľku) stihla vykonať tak presne rovný chirurgický rez.

Ctená Špagetka

Náhoda? (alebo žeby zásah "zhora?")

Najskôr prajem všetkým šťastný nový rok. Nech je lepší než ten predchádzajúci, ale horší než ten ďalší. A nezabudnite! Ako na nový rok, tak po celý rok :)

...

So Zuzi sme brázdili ulicami a úzkymi uličkami. Bolo niečo po desiatej hodine rannej.
Nikde ani duše, veď niet sa čomu diviť - sviatky.
Všetci chrápu doma, chrapúni!

Horlivo sme diskutovali.
O tom, ako niekto môže byť až, nazvemto "choro" upjatý k Bohu. Snáď mi odpustíte za moje vyjadrovanie sa. No ale vysvetlím, aby ste boli v obraze.

Zuzkina spolužiacka je silne veriaca.
- Na tom predsa nič nie je. Začala som, keď sa spúšťala naša horlivá debata.
- Hej, veď nie je. Súhlasila so mnou Zuzi, ale z jej tónu hlasu bolo cítiť to povestné "ale...".
- Hm?
- Nó vieš... Vieš ako som ti vravela, že pôjdeme ako trieda koledovať do mesta, aby sme sa vyzbierali na pomoc jednému domovu pre deti?
- Hej, to bol podľa mňa skvelý nápad. Ozaj koľko sa vám podarilo vyzbierať?
- Dosť, okolo 14 tisíc... Odpovedala Zuzi a na môj prekvapený výraz mi trochu povyrástla od pýchy pred očami, i keď je sama vyššia odo mňa.
- Nó, ale.. toto som ti chcela. Že toto... tá baba, tá silne veriaca, o ktorej som ti vravela.. tak ona s nami ako jediná nešla. Vieš prečo?
Na moje pokrútenie hlavou na znak nevedomosti pokračovala.
- Lebo "mi to Boh zakázal".
Zacitovala ju s jasnou iróniou v hlase.
- Vraj Boh nie je na materiálne veci ako sú peniaze a radšej nech má šíriť vieru, ako takýmto materiálnym spôsobom pomáhať.
Bola som v miernom šoku nad zmýšľaním tej osôbky, pretože nie som veriaca, a teda fakt nechápem.
- Hej, lebo isto Boh nakŕmi, ošatí a zabezpečí tie decká. Ironicky konštatovala Zuzka a prevrátila kukadlami.

Neboli sme síce práve tie najtichšie, ale tie tetuše asi 100 metrov od nás, nás asi len ťažko mohli počuť. A práve ony nás zastavili, že ...
- Ahojte dievčatá, mohli by sme vás na chvíľku zastaviť? Robíme takú anketu, že čo pripadá mladým ľudom ako úspech. Či úspech v rodine, vzdelaní, v práci atd.

Tetuše boli sympošky, tak sme teda pristali, veď sa nikam neponáhľame. Zuzka sa naplno vyjadrila, ako inak som s jej názorom súhlasila a dačo i doplnila.

Staršia tetuša povedala, že máme celkom zdravé názory, vraj sa stretli s mnohými inými mladými, čo za úspech považujú 3 porsche v garáži a podobne. A že či nám môže dačo o úspechu prečítať.
So Zuzi sme na seba pozreli a súhlasili.
Myslela som, že tie dve sú z dajakej organizácie, alebo agentúry alebo iného zrádnika, ale keď tetuša vytiahla Bibliu a začala z nej čítať... ej ale ma zamrazilo!
Potom som v sebe začala potláčať smiech, veru taký širokánsky úsmev som ešte ani nevyčarila na tvári ako teraz!
Ani som ju poriadne nepočúvala, pozrem na Zuzi a ona to isté čo ja!
Ej kurnik, nie žeby sme sa o tom predchvíľkou rozprávali!
Lenže ulice vyprázdnené, ľudia nikde, tetuša číta z Biblie a každý nádych a výdych sprevádzaný potláčaným smiechom je počuť! .. Druhá tetuša nás neustále sledovala, ale statočnš sme vydržali. Potom nám dali dáke dva časopisy o neviemčom, vraj by nás to mohlo zaujímať a odišli.
Počkali sme kým prejdeme za roh a spustili sme strašný rehot.

Náhoda, či to len "ten z hora" sa s nami tak zahráva, lebo sme sa bavili o jeho spoločníčke, ktorej zakazuje zbierať peniaze na dobročinné účely? :)