Last 7 days !

***
Pre väčšie napätie, ktoré vo vás isto zavládne po prečítaní tohto sprievodného textu, uverejním obsah tohto napínavého článku až zajtra :D

***
Toto bolo včera večer a dokonca sa zdvihla i menšia vlnka nepokojov.

Ale teraz! Teraz prišiel ten správny čas pre tento superus-tutius-frutius-maximalus-brutalus post! Poprosím famfáry!

***
Už len 7 dní a v duchu zajasám Goodbye my lover, goodbye my home! Áno, presne tak.. ja 16ročná koza a toto sa mi bude prehánať mysľou! Nehoráznosť!

Isto si vravíte niečo typu "No také mladé a už to z domu odchádza?!?" Alebo žeby nie?

I napriek tomu je to teraz irelevantné, veď koho zaujíma, čo si myslím, že si asi vravíte, no nie?!

Vráťme sa teda pekne naspäť k môjmu plánovanému odchodu z domova.
Čoby z domova, ale i z domoviny odídem! Tak tak..
Žeby útek od mojich najbližsích?
Alebo nebodaj útek z dlhej chvíle, pretože neviem čo by som od tej spomínanej radosti robila??

Nie nie, rodinné vzťahy mám zatiaľ v poriadku a z dlhej chvíle utekať nemienim. Zatiaľ.

Povedané jednoducho a polopate, nech to toľko nenaťahujem..

Vážení a milé Vážené, Misis do Francúzska ide!! Tak je to!!

Už o 7 dnííí .. 7 .. 7 .. 7 .. juhúú .. ale radšej sa neteší, nie nie.. lebo sa to celé pokazí ako vždy, tak len ticho sedí, píše článok, o tom ako sa radšej neteší do Fransé a využíva jednu zo základných pravidiel písania na blogu.

Omáčok bolo dosť, teraz nasleduje stručný a jasný program nášho Tour de France 007
Pohodlne sa usadťe a čítajte! Pripraviť sa, pozóór, idete na to!

1. deň - žeby odchod? Jasnééé!! Cez Blavu, Viedeň, Monaco! Nonstop! (so 4 hodinovými pauzami)
2. deň - Monaco! Kniežací palác! Oceánografické múzeum! Katedrála!
Monte Carlo! Casino! Trať F1!!
3. deň - Dedinka v údoli - Eze! (panoramatický výhľad, vraj nádherný)
Nice! Ubytovanie Hotel Premiere Classe!
Kaňon Verdon! Mestečko Grasse so svojou vychýrenou celosvetovou parfumériou!
4. deň - Nice, Nice, Nice!
5. deň - Nice, Nice, Nice!
6. deň - St. Tropez!
Cannes! Festivalový palác! Promenáda! & odchod do domoviny
7. deň - Home, sweet home!

(Vôbec nevadí, že nebol taký superus-tutius-frutius-maximalus-brutalus ako bolo na začiatku avízovane, ale veď .. vadí?)

O nečakanej radosti

Tak som si spokojne lebedila na lavičke, veď predsa, niet sa kam ponáhľať, bus mi asi pred 15 minútkami zdrhol a ďalší má prísť o hodinku.
Rozjímala som o všetkom možnom, hlavou mi vírili optimistické, reálne, nereálne, naivné i všelijaké iné myšlienky.

No jedna tetuša si povedala: No tak toto teda nie, ta mladá slečna rozložená na lavičke nebude takto všakovakô rozjímať! .. a z môjho ojedinelého pondelňajšieho rozjímania ma jednoducho, ako lusknutím prsta, vytrhla.

Ešte som nevedela, čo za kulehu na mňa chystá, akurát som postrehla, že dáka tetuš si kupuje zmrzku a potom, s pohľadom sústredeným na moju plátenú tašku na kolenách, sa ku mne nebezpečne, a musím podotknúť, že i hrozivou rýchlosťou približuje.
Až keď zastala celkom blízko, blízučko ( už bola v mojej osobnej sfére! ) so záujmom sa ma spýtala, vraj :
"Môžem?" a rukou naprahnutou na moju tašku sa s iskričkami v očiach začala vytešovať z malých pokladov na taške.
Na tetuš som sa usmiala, pozitívne prikývla a už som len počúvala ako sa na moju tašku chrlia slová ťažkého kalibru, a to - pochvaly.

"A to si si sama takú tašku robila, či si ju dakde kúpila?" nestačí tetuške už len obdivovanie a obchytkávanie gombíkov, už i vyzvedá!
"Sama, sama.. "
"Aháá a tento gombík, ten vyzerá tak starodávne!! A ešte i tento! No krása!!" obdivuje gombík mojej vlastnej výroby, ktorý sa mi však nepodaril, ale i tak som ho tam capla..
Jednoduchý gombík a la smajl. Prekvapuje ma, aká z neho bola nadšená.
"No krásna taška!! Vážne! Hneď by som takú vnúčaťu kúpila! A ešte k tej tvojej sukni sa tak krásne hodí.. hmm no eňo ňuňo! Normálne si ma ňou potešila!"

A odkráčala preč, lížuc svoju zabudnutú, poloroztopenú zmrzlinu, nečakajúc na moju reakciu či záverečnú ďakovačku. (ale nebojte sa, priebežne som jej ďakovala :)

inkriminovaná doneba vychválená taška (snáď vám ale nebude vadiť, že je v trošku zhoršenej kvalite)

Pohoda

Toto bude možno tak trochu klišé post. Veď čo, je neskoro a Misis sa zastrájala, že už pôjde do perín, kedže zajtra, ako inak, skoro vstáva... Ale zrovna teraz, ako na potvoru, sa jej písat článok zachcelo. Celý týždeň sa prehovára k novému postu a .. nič, až teraz. Ale späť ku môjmu trochu klišé ...


Vždy keď vidím toto, spomeniem si, ako som sa čvachtala asi v 10 stupňovom anglickom mori (teda ono.. anglické more neexistuje, ale veď sa chápeme.. snáď) s foťákom v ruke, v rifliach vyhrnutých na stehnách a dokonca i rolák som vtedy mala, aká mi zima vtedy bola.

Doteraz sa čudujem, že ten foťák nespravil čľup čľup a naveky ma neopustil vo vodách anglických, Woolacombských. No ale pokračujme.

Zubami som drkotala o 106, i 107 ak chcete, ale také nadšenie ako keď sme sa tam vtedy bláznili, by som asi ťažko vedela teraz napodobniť.
Bolo to famózne, úžasne... a vždy keď vidím tu fotku, musím sa usmiať, príde na mňa strašná pohoda a preto tu má svoje čestné miesto.

A teraz už vážne Dobrú noc :)

Katastróf, katastróf!

Nechápem.
Nechápem ako to robí.
Fakt nie.
Či švihne vždy imaginárnym prútikom, keď sa zahľadí na hodinky a z 5 minút do konca vyčarí ešte ďalších 20 minút.
Alebo naše mysle opantá nudou tak, že nevieme kde je sever (síce.. to nevieme ani tak) a tak sa nám zda čas dlhší...
Neviem. Nevieme. Nikto nevie! A ani ona asi nevie.
Najdlhšia hodina na svete! Trpíme...
Najmonótonnejšia hodina na svete! Trpíme...
Najnudnejšia hodina na svete! Trpíme...
Je to smutné, ale na tieto hodiny sa teším iba vtedy, ak píšeme písomku - vtedy sa aspoň nenudím...
Katastrofa.
Katastrofa menom NEMČINA!!!